Zdaroŭje1111

Nazvany lohki i efiektyŭny sposab padoŭžyć žyćcio

Dla taho kab padoŭžyć žyćcio i źnizić ryzyku sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, čałavieku nieabchodna być fizična aktyŭnym 150 chvilin u tydzień. Pra heta śviedčać vyniki daśledavańnia, praviedzienaha navukoŭcami kanadskaha Univiersiteta Makmastera, ich artykuł apublikavany ŭ časopisie The Lancet

Pa słovach Skota Lira, adnaho z aŭtaraŭ daśledavańnia, nie abaviazkova chadzić u trenažornuju zału, basiejn abo ŭstavać na biehavuju darožku: dastatkova prajścisia pieššu da pracy abo zrabić doma ŭborku.

U daśledavańni ŭziali ŭdzieł bolš za 130 tysiač čałaviek z 17 krain. Uličvalisia sacyjalny i ekanamičny status udzielnikaŭ, ich ład žyćcia, historyi chvaroby. Respandenty taksama pakazvali ŭ ankietach, jak časta zajmajucca sportam.

Paśla amal siamihadovych nazirańniaŭ navukoŭcy pryjšli da vysnovy, što paŭhadzinnaja aktyŭnaść na praciahu piaci dzion źnižaje ryzyku śmierci na 28%, a sardečnych zachvorvańniaŭ — na 20%. Pavyšeńnie intensiŭnaści fizičnaj nahruzki jašče bolš palepšyła vyniki: u ludziej, jakija nadajuć bolš za 750 chvilin u tydzień chutkaj chadzie, ryzyka zaŭčasnaj śmierci pamianšajecca na 36%.

8 prykmiet, što vaš chrap moža być niebiaśpiečny

Čamu šviedy jaduć cukierak pa kiłahramie na siamju ŭ tydzień, a zuby ŭ ich adny z najlepšych u Jeŭropie

Kamientary11

Ciapier čytajuć

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory12

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory

Usie naviny →
Usie naviny

U Puchavickim rajonie na pažary zahinuła 12-hadovaja dziaŭčynka z babulaj

Pucin paśmiarotna ŭznaharodziŭ zahinułaha namieśnika kiraŭnika VMF druhoj «Załatoj zorkaj» Hieroja Rasii5

«Nie znajšłosia lidara, zdolnaha heta zrabić». Labiedźka raskazaŭ, kali prajhrała demakratyja ŭ Biełarusi i pry čym tut Paźniak100

U pavodcy ŭ Techasie, što nakryła dziciačy letnik, zahinuli najmieniej 51 čałaviek, 27 dziaŭčynak prapali bieź viestak

Stasievič staŭ rekardsmienam Biełarusi pa kolkaści matčaŭ. Jamu padaryli łukašenkaŭski mierč, chacia doma futbalist u čornym śpisie1

Biełaruś — nie ŭskraina, a centr jeŭrapiejskaj historyi, śćviardžaje historyk Cimaci Snajder38

U Krasnadarskim krai žorstkuju pasadku zrabiŭ samalot DTSAAF z parašutystami2

Pieršaje palityčnaje zabojstva ŭ Biełarusi: vybuch u centry horada i dziŭnaja hibiel hałoŭnaha padazravanaha15

Łukašenku na śviacie ŭ Aleksandryi supravadžała aficer Zajcava35

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory12

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić