Uvieś čas my ŭ «Našaj Nivie» zapisvajem typovyja pamyłki, jakija vypraŭlajem u artykułach reparcioraŭ i pazaštatnych aŭtaraŭ. Hetuju padborku rassyłajem supracoŭnikam.
Takim čynam my starajemsia ŭźniać kulturu movy.
Prablema ŭ tym, što sa škoły i ŭniviersiteta ludzi vychodziać ź nietryvałymi viedami biełaruskaj. Da taho ž, daminacyja rasiejskaj movy ŭ haradskim asiarodździ, na radyjo i TB błytaje ludziej. Davodzicca ŭvieś čas nahadvać praviły.
My padumali, što hetyja pamyłki mohuć być cikavyja i čytačam, jakija vučać movu ci lubiać movu. Heta ž typovyja vypadki.
vyrabA, rekordA, DanieckA, horadA, padručnikA, bałA (= adznaki), kodeksA, hodA, dnJa, miesiacA
łuhduninU, cytratU, aksałatU (rečyvy)
frontU, kanhresU, vietrU, tekstU, śpisU, JeŭramajdanU
enJerhietyk, navJeła
łJohkaatlet
narodA = nacyi (biełaruskaha naroda, z našaha naroda)
narodU = ludziej (šmat narodu, a dla narodu što?)
2,3 miljona (paśla dziesiatkovych drobaŭ nazoŭnik stavicca ŭ rodnym skłonie)
NZ, a nie ČP
«urešcie» lepš «u rešcie rešt»
jak prynazoŭnik «pry kancy» lepš čym «naprykancy». «Naprykancy» ŭžyvajecca pieravžana jak prysłoŭje (pry kancy apaviadańnia, pry kancy vulicy, ale skažu naprykancy, žyła naprykancy)
ačuniaŭ, aprytomnieŭ, pryjšoŭ u zmysły, a nie pryjšoŭ u siabie i nie pryjšoŭ u śviadomaść
łatAreja
ledzvie
vasJamnaccać, dzJaviaty, dzJasiaty
DŹVIUch dačok, DŹVIUch matak (žanočy rod množny lik)
paliTTechnołah
dObraachvotnik
u DanieckU (miesny skłon)
identyfIkacyja
Ciapier čytajuć
Časam niečakanaja historyja biełaruskich himnaŭ: «My vyjdziem ščylnymi radami», «Pahonia», «Žyvie Biełaruś», «Radzima maja darahaja», «Mahutny Boža» (ź VIDEA)
Kamientary