Navuka i technałohii1212

«Śbierbank» Rasii admaŭlajecca ad IT-płatformy, nad jakoj pracavali i biełaruskija prahramisty

«Śbierbank», jaki ŭ vieraśni 2015 hoda zaviaršyŭ centralizacyju IT-sistem banka, źbirajecca całkam pamianiać novuju płatformu. Prajekt nie vytrymaŭ kankurencyi.

U stvareńni płatformy ŭdzielničała «dačka» banka — «Śbierbank-Tiechnołohii». Adzin ź jaje ofisaŭ raspracovak znachodzicca ŭ Minsku. Jon byŭ adkryty ŭ 2011 hodzie, i heta adzin z najbujniejšych rezidentaŭ Parku vysokich technałohij.

Prezident «Śbierbanka» Hierman Href

«My vielmi hanarylisia svajoj prahramaj centralizacyi IT-sistem, tym, jak my surjozna prasunulisia za apošnija hady, inviestavali kałasalnyja hrošy. Heta byŭ samy bujny i chutki prajekt centralizacyi IT-infrastruktury ŭ śviecie. Ale, jak tolki my pabudavali naš supier data-center, usio skončyli, my pryjšli da vysnovy, što my absalutna niekankurentazdolnyja», — skazaŭ prezident «Śbierbanka» Hierman Href, dadaŭšy, što «Śbierbank» prajhraje kankurencyju nie inšym rasijskim bankam, a IT-kampanijam, jakija «adbirajuć u jaho samy sałodki kavałak piraha».

«Letaś my zrabili 40 tys. źmienaŭ u našaj sistemie. Kali pahladzieć na inšyja banki, my ŭ šakaładzie.

Ale, kali hladzieć na Amazon, Google, my haniebna adstajem. Amazon robić 10 tys. źmienaŭ svajoj sistemy na dzień.

I klučavaja zadača, jakaja staić pierad Śbierbankam sioleta, — heta pavialičvać chutkaść. My spaźniajemsia», — patłumačyŭ Href.

Pavodle jaho, čas ad raspracoŭki praduktu da jaho ŭkaranieńnia maje zajmać hadziny, jak u IT-kampanij, a nie miesiacy.

Jak piša RBK, Href raspavioŭ, što ŭ bližejšy čas «Śbierbank» całkam pamianiaje svaju płatformu.

«My kuplajem pakiet akcyj u rasijska-amierykanskaj kampanii, jakaja vyjhrała tender u Oracle, IB — va ŭsich, apynułasia na paradak vyšej hetych najbujniejšych kampanij», — skazaŭ jon.

I dadaŭ, što havorka idzie pra «open source z vykarystańniem vobłačnych technałohij, štučnaha intelektu, mašynnaha navučańnia».

«Usie pracesy pavinny być pierabudavany. My majem vyviernucca, my absalutna nie hatovyja da hetaha. Nam patrebna hnutkaja płatforma, nie takaja vielizarnaja, jak siońnia. Kali my ciapier mianiajem niejkuju častku svajoj płatformy, nam treba dva-try miesiacy testavać. Niezrazumieła, dzie i što vylezie pry hetym. Heta katastrofa», — skazaŭ Href.

Vydatki «Śbierbanka» na IT ŭ 2014 hodzie skłali kala 65 młrd ras. rub., raspaviadaŭ RBK pieršy namieśnik staršyni banka Leŭ Chasis.

«Śbierbank — heta najbujniejšaja ŭ Rasii IT-kampanija. My zajmajem 10% rasijskaha rynku IT, z 450 tys. prahramistaŭ 22 tys. pracujuć u nas», — adznačyŭ Href.

Kamientary12

Ciapier čytajuć

Adstaŭny ministr-karupcyjanier pradaje reśpiektabielny katedž kala Drazdoŭ. Prosić $2 miljony

Adstaŭny ministr-karupcyjanier pradaje reśpiektabielny katedž kala Drazdoŭ. Prosić $2 miljony

Usie naviny →
Usie naviny

Dalar na minimałkach. Čamu nasupierak prahnozam ekanamistaŭ rubiel nie padaje, a ŭmacoŭvajecca?13

U Rasii pradavačka skrała łatarejnych biletaŭ na 5,5 tysiač dalaraŭ. Jaki vynik?2

U śviecie jość adzinaje ŭnikalnaje miesca, adkul vada moža patrapić u try akijany4

Na Džordžu Miełoni zrabili eratyčny dypfejk. Jana adkazała ź ironijaj5

Polskija vizavyja centry zapuścili mabilny dadatak dla padačy zajavy na vizu3

U Rasii pasudamyjščycu, jakaja pracavała ŭ kadeckim korpusie SK, pryhavaryli da 19 hadoŭ kałonii za viarboŭku vučnia1

Stała viadoma, jakija ŭmovy abmiarkoŭvajuć ZŠA i Iran1

Čynoŭnik patłumačyŭ, čamu nielha rabić jadzierny mohilnik u Astravieckim rajonie12

Zavočna asudžany maładziečaniec nieviadomym čynam viarnuŭsia ŭ Biełaruś — jaho asudzili na 5,5 hadoŭ za supracu z «Dapamohaj»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Adstaŭny ministr-karupcyjanier pradaje reśpiektabielny katedž kala Drazdoŭ. Prosić $2 miljony

Adstaŭny ministr-karupcyjanier pradaje reśpiektabielny katedž kala Drazdoŭ. Prosić $2 miljony

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić