Z Maskvy. Błoh Alesia Čajčyca2020

Aleś Čajčyc: Hladzicie «Levijafan» i hanaryciesia Biełaruśsiu

Najlepšaje rasiejskaje postsavieckaje kino — voś hetkaje, z chałodnymi depresiŭnymi, časam postapakaliptyčna-industryjalnymi pejzažami, bojkami, harełkaj i stracham.

Na dadzieny momant hałoŭnaja kulturnickaja padzieja Rasiei 2015 hoda — «źliŭ» u internet pirackaje kopii filma režysera Andreja Źviahincava «Levijafan» («Leviafan»). Kajusia: usie pahladzieli — nu j ja pahladzieŭ.

Moža heta i subjektyŭnaje ŭražańnie, ale tak zdajecca, što

bolšaść najlepšaha rasiejskaha postsavieckaha kina — voś hetkaja, z chałodnymi depresiŭnymi, časam postapakaliptyčna-industryjalnymi pejzažami, bojkami, harełkaj i stracham.

Dastatkova zirnuć śpis rasiejskich postsavieckich laŭrejataŭ mižnarodnych festyvalaŭ. 100—150 hadoŭ tamu Rasieja davała śvietu vybitnych pieradavych mastakoŭ i ramantyčnych kampazytaraŭ, a ciapier adzinaje, što jana maje raspavieści astatniamu śvietu — heta pra svaju biadu i depresiju. Voś tak.

I heta, ułasna, adzinaja chiba hetaha filma: chałodnyja i varožyja pejzažy my ŭžo bačyli ŭ «Kak ja provieł etim letom» Papahrebskaha, złamanaha čałavieka i jaho depresiŭnuju žonku (navat u vykanańni taje ž samaje aktorki Jeleny Ladavaj) — u «Hieohraf hłobus propił» Vieledzinskaha, bieznadziejnuju peryferyju — tamsama, u «Hruzie 200» Bałabanava ci ŭ «Jelenie» taho ž Źviahincava, i hetak dalej, i hetak dalej.

Rasieja takaja jość: zmročnaja i lichaja. I kožny, chto žyvie tut, vam paćvierdzić, što tak jano zbolšaha i jość, jak pradstaŭlena ŭ «Levijafanie»:

navat harady Padmaskoŭja ŭzimku miescami nahadvajuć pavajennuju Ałbaniju, a taŭstašyija haspadary rasiejskaha žyćcia, jakija nosiać darahija italijskija harnitury, razmaŭlajuć na macie i chodziać u carkvu — takija jany i jość, jak mer taho miastečka ŭ filmie.

Kraina ad 1990-ha hodu była i znachodzicca ŭ ciažkoj duchoŭnaj i ekzystencyjnaj kryzie, i navat vonkava ekanamična ŭdałyja 2000-ja, jak vyśvietliłasia (i jak, zrešty, zaŭsiody było vidno — tolki my hetaha nie zaŭvažali), tolki prychoŭvali pad saboj suzravańnie burbałki z hnojem, jakaja vybuchnuła ŭ 2014-m i čyj vybuch jašče chalera viedaje, čym skončycca.

Pišuć, što ŭ čas padrychtoŭki da zdymkaŭ filma režyser Źviahincaŭ jeździŭ šukać adpaviednyja krajavidy, poŭnyja suvoraje pryhažości raspadu i bieznadziejnaści, i zajechaŭ navat na Biełaruś. Pra heta tak i chočacca skazać, što z takim ža pośpiecham jon moh by zajechać u Polšču ci ŭ Niamieččynu.

Možacie hanarycca: Biełaruś na fonie RF — kraina ciapier asabliva pieradavaja i prahresiŭnaja. Dastatkova vypuścić troch niavinavatych ludziej z turmy — i možna pačynać pieramovy pra biaźvizavy režym z Eŭrapiejskim Źviazam. A troch ludziej vypuścić — heta nie Krym nazad Ukrainie addać.

Kamientary20

Ciapier čytajuć

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Čamadanava raskazała, što kateharyčna nielha abmiarkoŭvać na kuchniach28

«Bolš hladzicie biełaruskaje telebačańnie». Čynoŭnik ź Miniusta adkazaŭ na zakłapočanaść umovami ŭtrymańnia palitviaźniaŭ8

U Minsku za vyroščvańnie kanoplaŭ zatrymali ŭładalnika načnoha kłuba4

U kałonii adpravili tolki 27% karupcyjanieraŭ. A 67% adpuścili dadomu

Małdaŭski aliharch Płachatniuk pryjazdžaŭ u Maskvu i Minsk z čužym pašpartam

«Mnie pahražali rasstrełam». Jak pieraśledujuć biełarusaŭ pa «spravie dvarovych čataŭ»4

Keci Pery schadziła na spatkańnie z Džaścinam Trudo6

Bijatłanistka Łaŭra Dalmajer zahinuła ŭ harach Pakistana2

Danyja pakupnikoŭ upryhožańniaŭ Belaruskicry mahli trapić u ruki siłavikoŭ. HUBAZiK pahražaje kryminałkaj za novyja zakazy9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić