Ekanomika77

Łukašenka pra AES: Źjaŭlajucca peŭnyja pytańni

Biełaruski bok znajšoŭ padradčyka, jaki budzie budavać atamnuju stancyju ŭ Astraŭcy (Hrodzienskaja vobłaść), «ale ŭ siłu peŭnych roznačytańniaŭ, moža być, narmatyŭna-pravavych aktaŭ, niejkich niestykovak źjaŭlajucca peŭnyja pytańni».

Ab hetym Alaksandr Łukašenka zajaviŭ na sustrečy 20 studzienia ŭ Minsku z hienieralnym dyrektaram dziaržaŭnaj karparacyi pa atamnaj enierhii «Rasatam» Siarhiejem Kiryjenkam, abmiarkoŭvajučy chod realizacyi prajekta, paviedamlaje pres-słužba prezidenta.

«Ja zychodžu z taho, što my pazyčyli hrošy ŭ Rasii: heta prykładna 10 młrd. dołaraŭ — košt stancyi», — skazaŭ Łukašenka.

«My jak ruplivyja haspadary pavinny mocna trymać hrošy ŭ rukach i vybirać najbolš aptymalnaje, tannaje nie va ŭron jakaści i biaśpiecy, — adznačyŭ jon. — Heta, napeŭna, hałoŭnaje, što ja pavinien kantralavać jak prezident».

U svaju čarhu Siarhiej Kiryjenka padziakavaŭ biełaruskamu boku za vysoki davier. «My razumiejem mieru svajoj adkaznaści. My pavinny pabudavać samuju biaśpiečnuju stancyju. Jana pavinna być razumna tannaj — nakolki mahčyma biez škody dla nadziejnaści i jakaści. Jana taksama pavinna być pabudavana ŭ vielmi ścisnutyja terminy i z maksimalnaj mahčymaściu zahruzki biełaruskich pradpryjemstvaŭ, asabliva budaŭnikoŭ», — skazaŭ hiendyrektar «Rasatama».

«Usie hetyja abaviazacielstvy paćviardžaju. My tak i ruchajemsia. U cełym, liču, situacyja na placoŭcy dobraja», — dadaŭ Kiryjenka.

Pavodle jaho słoŭ, prajekt Biełaruskaj AES «Rasatam» płanuje vykarystoŭvać i pry budaŭnictvie inšych takich abjektaŭ za miažoj. «Heta samaje sučasnaje pakaleńnie 3+, z tak zvanymi postfukusimskimi patrabavańniami biaśpieki. Kali b taki błok u dzień pryrodnaj katastrofy akazaŭsia ŭ Fukusimie, takich nastupstvaŭ nie było b.

Jon by pierastaŭ pracavać, ale arhanizavaŭ biaśpieku. Nie było b nijakaj avaryi, vychadaŭ radyjacyi», — padkreśliŭ hiendyrektar «Rasatama».

Kiryjenka taksama adznačyŭ, što prajekty z anałahičnymi patrabavańniami da biaśpieki ŭžo raspracavali i inšyja suśvietnyja kampanii, ale pieravaha rasijskich technałohij u tym, što jany ŭžo aprabavany na praktycy.

Biełaruskaja atamnaja stancyja budzie składacca z dvuch enierhabłokaŭ sumarnaj mahutnaściu da 2,4 tysiačy MVt. Uviadzieńnie ŭ ekspłuatacyju pieršaha błoka zapłanavana na 2018 hod.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki5

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki

Usie naviny →
Usie naviny

«Uźnikajuć ujaŭleńni, što palitviaźni musiać być stojkimi, sabranymi, udziačnymi. A realnaść roznaja». Pahavaryli ź ludźmi, jakija vodziać departavanych litaralna za ruku6

«Anioł» zharnuŭ łahier, ale pošuki 72‑hadovaj piensijanierki pad Krupkami praciahvajucca

Duš abo vanna? Navukoŭcy vyvučali, što lepš dla zdaroŭja3

Stali chadzić pavolniej? Mahčyma, prablema ŭ vušach, a nie ŭ sustavach

Sacsietki ŭ šoku, jak vyhladaje Alaksandr Rybak praz 17 hadoŭ paśla pieramohi na «Jeŭrabačańni»8

Za jakija videa ŭ sacsietkach mohuć pryciahnuć da adkaznaści? I razmova nie pra pratesnyja roliki5

Što ciapier z 11‑hadovaj školnicaj, jakuju ŭ Homieli pakusali biazdomnyja sabaki2

Pamierła śpiavačka Hrodzienskaj kapeły Maryja Rajdziuk3

Samalot «Biełavija» na maršrucie Maskva—Homiel nie zmoh pryziamlicca ŭ homielskim aeraporcie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki5

Siłaviki zavitvajuć da biełarusaŭ, jakich užo nie mohuć pryciahnuć pa kryminałcy za ŭdzieł u maršach, z maski-šou — dla prafiłaktyki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić