Hramadstva5656

Pamior Vasil Staravojtaŭ — ardenanosiec-staršynia kałhasa, paśla — palitviazień

Dvojčy Hieroju Sacyjalistyčnaj Pracy išoŭ 89-y hod.

Na 89-ym hodzie pajšoŭ z žyćcia były staršynia lehiendarnaha kałhasu «Śvitanak» Vasil Staravojtaŭ.

«Heta strata dla ŭsioj Biełarusi, — kaža lidar Abjadnanaj hramadzianskaj partyi Anatol Labiedźka (mienavita ŭ AHP uvachodziŭ Staravojtaŭ). — Kraina straciła Asobu, Lehiendu, refarmatara. Vasil Kanstancinavič nie tolki dvojčy Hieroj pracy, heta Hieroj našaha času. Čałaviek, što nie zachacieŭ padładžvacca pad kiraŭnika, što nie zachacieŭ być siarod prydvornaj čeladzi. U jaho zaŭsiody byŭ svoj ​​pohlad na navakolny śviet, svaja pazicyja.

My šukajem hierojaŭ u minułym, za miežami krainy. A jany pobač z nami».

Vasil Staravojtaŭ naradziŭsia 13 červienia 1924 ŭ vioscy Barok Białynickaha rajona Mahiloŭskaj vobłacci.

Udzielničaŭ u vajnie ŭ jakaści bajca, paźniej — pamočnika načalnika štaba 600-ha partyzanskaha atrada. Pracavaŭ na kamsamolskaj i partyjnaj pracy.

U 1957–1968 pracavaŭ dyrektaram saŭhasa «Radnianski» Klimavickaha rajona.

U 1968–1997 — staršynia kałhasa «Śvitanak» imia K. Arłoŭskaha. Paśla razvału savieckaj sistemy pieravioŭ pracy svajoj ahrahaspadarki na rynkavyja asnovy, zachavaŭ jaje prybytkovaj.
Abiraŭsia delehatam XXV, XXVI i XXVII źjezdaŭ KPSS, deputatam Viarchoŭnaha Savieta SSSR 8-ha i 10-ha sklikańniaŭ, deputatam Viarchoŭnaha Savieta BSSR.

U 1994 vystupiŭ z krytykaj Alaksandra Łukašenki, nie padtrymaŭ jaho kandydaturu na vybarach. Viedaŭ jaho jašče pa saŭhasie «Haradziec» i nizka aceńvaŭ jaho jak menedžara. U kastryčniku 1997 hoda byŭ adchileny ad pracy i aryštavany.
Abvinavačvaŭsia ŭ pieravyšeńni słužbovych paŭnamoctvaŭ, ekanamičnych złačynstvach, chabary, arhanizacyi zabojstva kiraŭnika mahiloŭskaha Dziaržkantrolu Mikałuckaha. Pravioŭ za kratami amal paŭtara hoda.
U SIZA jon pieranios dva sardečnyja prystupy, mikrainsult, paśla jakoha nie moh havaryć, praktyčna straciŭ zrok.

Paśla vyzvaleńnia ź miescaŭ źniavoleńnia viarnuŭsia dadomu, u viosku Myškavičy Mahiloŭskaj vobłaści.

Dvojčy Hieroj Sacyjalistyčnaj Pracy, kavaler troch ordenaŭ Lenina, ordenaŭ Kastryčnickaj Revalucyi, Ajčynnaj vajny 1-j stupieni, Čyrvonaj Zorki — usio heta najvyjšejšyja ŭznaharody savieckaha času.

Ad 1990-ch da śmierci padtrymlivaŭ Demakratyčnuju apazicyju Biełarusi, uvachodziŭ u kiraŭničyja struktury Abjadnanaj hramadzianskaj partyi.

Kamientary56

Ciapier čytajuć

«A zmožacie vylecieć zaŭtra?» Džon Koŭł raskazaŭ, jak piŭ z Łukašenkam harełku, kab damovicca pra vyzvaleńnie palitviaźniaŭ3

«A zmožacie vylecieć zaŭtra?» Džon Koŭł raskazaŭ, jak piŭ z Łukašenkam harełku, kab damovicca pra vyzvaleńnie palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Navapołacku vybucham źnieśli davajennuju kazarmu VIDEA

Z polskich aeraportaŭ zranku nie mahli vylatać samaloty

U Lachavičach patłumačyli, chto vinavaty, što chleb ź miascovaha chlebazavoda vyjšaŭ jak klej4

Tadej Pahačar: viełavunderkind z maleńkaj słavianskaj krainy, jaki nie maje sabie roŭnych2

Zorka «Biełsata» Valer Rusielik raskazaŭ, čym ryba ŭ Polščy adroźnivajecca ad biełaruskaj13

«Vo adkul dzirki ŭ syry!» Na syrnym pryłaŭku minskaha hipiermarkieta zaŭvažyli pacuka VIDEA7

Izrail i Siryja damovilisia ab spynieńni ahniu1

Cichanoŭskaja: Prašu nie kryŭdzicca, kali Siarhiej vystupaje ź niejkimi rezkimi zajavami45

«Kali zatopić, adrazu i nie zrazumieješ, adkul mienavita». U Minsku jość unikalny šmatpaviarchovik, dzie ŭsie kvatery — trochuzroŭnievyja.2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«A zmožacie vylecieć zaŭtra?» Džon Koŭł raskazaŭ, jak piŭ z Łukašenkam harełku, kab damovicca pra vyzvaleńnie palitviaźniaŭ3

«A zmožacie vylecieć zaŭtra?» Džon Koŭł raskazaŭ, jak piŭ z Łukašenkam harełku, kab damovicca pra vyzvaleńnie palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić