Śviet33

Łatvija pabuduje kala miažy ź Biełaruśsiu zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ

Łatvija sumiesna z Ukrainaj płanuje pabudavać zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnych latalnych aparataŭ u rehijonie Łathalija, kala ŭschodniaj miažy krainy. Pra heta paviedamiŭ premjer-ministr Łatvii Andrys Kułbierhs paśla pazačarhovaha pasiadžeńnia ŭrada na vajskovaj bazie Łuznava.

Zdymak ilustracyjny. Fota: Jens Büttner picture alliance via Getty Images

Pavodle słoŭ łatvijskaha premjera, prajekt realizujuć u ramkach miždziaržaŭnaha pahadnieńnia ab supracoŭnictvie ŭ śfiery abarony, padpisanaha z Ukrainaj u pačatku červienia. Urad Łatvii maje namier paskoryć stvareńnie sumiesnaha pradpryjemstva.

Kułbierhs adznačyŭ, što pytańni biaśpieki majuć asablivaje značeńnie dla Łathalii, jakaja miažuje ź Biełaruśsiu i Rasijaj. Pavodle jaho słoŭ, ad uzroŭniu biaśpieki zaležyć raźvićcio rehijona, u tym liku turyzmu i inšych halin ekanomiki.

Akramia taho, jon paviedamiŭ, što ŭžo ŭ lipieni abo žniŭni na łatvijskaj miažy ź Biełaruśsiu i Rasijaj płanujuć razharnuć sistemu supraćdziejańnia bieśpiłotnikam. Meta — da kanca hoda dasiahnuć uzroŭniu abarony ad dronaŭ, jaki maje Ukraina dziakujučy svajmu vopytu va ŭmovach vajny.

Pahadnieńnie pamiž Łatvijaj i Ukrainaj taksama praduhledžvaje pieradaču łatvijskamu boku ŭkrainskaha dośviedu ŭ halinie supraćdziejańnia bieśpiłotnym sistemam, abarony pavietranaj prastory i raźvićcia srodkaŭ supraćpavietranaj abarony.

Prezident Ukrainy Uładzimir Zialenski raniej adznačyŭ, što hetaje supracoŭnictva praduhledžvaje nie tolki sumiesnuju vytvorčaść, ale i ŭmacavańnie abaronnaha patencyjału abiedźviuch krain dziakujučy vykarystańniu ŭkrainskaha praktyčnaha vopytu.

Kamientary3

  • utočnitie
    29.06.2026
    Pod ziemloj ?
  • Utočniaju
    29.06.2026
    utočnitie, srazu na niebie! Čtoby Iskandieru napriahaťsia nie prišłoś!
  • udakładniaju
    29.06.2026
    utočnitie,

    2 udary pa nasosnym stancyjam pieršaha i druhoha padjoma i Astravieckaja AES biez vady.

    Spynienaja Ihnalina staić na bierazie voziera Dryśviaty. Kropka niepadalok ad miažy Litvy, Biełarusi i Łatvii.

    Astravieckaja na 60 m vyšej uzroŭniu vady u Vilii.

    Pamiž Ihnalinaj i Astravieckaj kala 100 km.

    Nasosnaja druhoha padjema - 120 km ad Dauhavpiłsa u Łatvii. Taja ž taktyka, što prymianiałasia Rasijaj (retranślatary) dazvolić łatyšskamu dronu bolšuju
    častku adlehłaści pieraadoleć uzdoŭž miažy Litvy i Biełarusi.

    Piersanał AES budzie šukać dazvoł na zapusk reaktaraŭ va Ukazach Zialenskaha.

Ciapier čytajuć

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks27

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja ciabie mohnu». Što za trend, jaki padchapili navat kursanty ŭ Homieli?11

Pad Minskam jość sad, u jakim jabłykaŭ moža nabrać kožny

Iran pierad udaram pa amierykanskaj bazie ŭ Iardanii atrymaŭ spadarožnikavyja zdymki z Kitaja

Saudaŭskaja Aravija prypyniła pracu naftapravoda «Uschod — Zachad» paśla ataki dronaŭ z terytoryi Iraka. Pa im idzie 5% suśvietnaj nafty

Rasijski pradziusar Maks Fadziejeŭ vypuściŭ pieśniu pra Biełaruś — i praśpiavaŭ jaje z dačkoj biznesmiena, źviazanaha ź siamjoj Šejmana16

Pa padazreńni ŭ zabojstvie ciažarnaj minčanki zatrymali chakiejnaha sudździu Alaksieja Haŭrylonka18

Raźvitańnie z vuhalem adkładajecca. Brudnaje paliva znoŭ u modzie dziakujučy Trampu, Pucinu i hłabalnamu paciapleńniu3

Pa centry Minska skačuć rycary, a ratavalniki biehajuć praz dym. Jak u stalicy śviatkujuć Dzień horada ŠMAT FOTA9

U fond Muzieja Marka Šahała ŭ Viciebsku ŭpieršyniu pastupili raboty Vosipa Cadkina

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks27

Viktar Łukašenka zaśviaciŭ na pasiadžeńni NAK svoj hadzińnik — ciažki luks

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić