U milicyju pastupiła infarmacyja, što žycharka Baranavičaŭ, piensijnaha ŭzrostu, vyroščvaje zabaronienyja raśliny na svaim prysiadzibnym učastku, piša SK.

Apieratyŭnaja hrupa znajšła i kanfiskavała siem kustoŭ kanoplaŭ. Akramia taho, u domie była znojdziena vysušanaja raślina. Ahulnaja masa kanfiskavanych z aharoda kanoplaŭ skłała amal try kiłahramy, a vysušanych raślin — 800 hramaŭ.
Padčas śledstva 68‑hadovaja žančyna raspaviała, što dadavała raślinu ŭ harbatu jak lekavy srodak, uśviedamlajučy kryminalnuju adkaznaść. Recept lekavaj harbaty jana znajšła ŭ internecie.
Baranavicki mižrajonny adździeł Śledčaha kamiteta vystaviŭ žančynie abvinavačvańnie pa č. 1 art. 328 Kryminalnaha kodeksa Biełarusi (niezakonnyja biez mety zbytu vyrab, pierapracoŭka, nabyćcio, zachoŭvańnie, pieravozka abo pierasyłka narkatyčnych srodkaŭ) — karajecca aryštam, abo abmiežavańniem voli na termin da piaci hadoŭ, abo pazbaŭleńniem voli na termin ad dvuch da piaci hadoŭ.
Ciapier čytajuć
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary
[Zredahavana]