U milicyju pastupiła infarmacyja, što žycharka Baranavičaŭ, piensijnaha ŭzrostu, vyroščvaje zabaronienyja raśliny na svaim prysiadzibnym učastku, piša SK.

Apieratyŭnaja hrupa znajšła i kanfiskavała siem kustoŭ kanoplaŭ. Akramia taho, u domie była znojdziena vysušanaja raślina. Ahulnaja masa kanfiskavanych z aharoda kanoplaŭ skłała amal try kiłahramy, a vysušanych raślin — 800 hramaŭ.
Padčas śledstva 68‑hadovaja žančyna raspaviała, što dadavała raślinu ŭ harbatu jak lekavy srodak, uśviedamlajučy kryminalnuju adkaznaść. Recept lekavaj harbaty jana znajšła ŭ internecie.
Baranavicki mižrajonny adździeł Śledčaha kamiteta vystaviŭ žančynie abvinavačvańnie pa č. 1 art. 328 Kryminalnaha kodeksa Biełarusi (niezakonnyja biez mety zbytu vyrab, pierapracoŭka, nabyćcio, zachoŭvańnie, pieravozka abo pierasyłka narkatyčnych srodkaŭ) — karajecca aryštam, abo abmiežavańniem voli na termin da piaci hadoŭ, abo pazbaŭleńniem voli na termin ad dvuch da piaci hadoŭ.
Ciapier čytajuć
Dziaržbiaśpieka Litvy: «Naš dom» Karač štučna stvaraje ŭmovy, kab biełarusy, što nie adpaviadajuć kryteryjam mižnarodnaj abarony, atrymlivali VNŽ u Litvie
Dziaržbiaśpieka Litvy: «Naš dom» Karač štučna stvaraje ŭmovy, kab biełarusy, što nie adpaviadajuć kryteryjam mižnarodnaj abarony, atrymlivali VNŽ u Litvie
«Ludzi kamientavali, što salmanieła ŭvajšła ŭ čat». Biełarus pajechaŭ pracavać u Kremnijevuju dalinu — i staŭ kulinarnym błohieram na 28 miljardaŭ prahladaŭ
Kamientary
[Zredahavana]