Hramadstva

Čartarny rejs z Mahilova ŭ Šarm-el-Šejch adnaviŭsia paśla čatyrochhadovaha pierapynku

Adnaŭleńnie čartarnaha rejsa z Mahilova ŭ jehipiecki Šarm-el-Šejch paśla amal piacihadovaha pierapynku stała śviatam dla aeraporta i ŭsiaho rehijona — pieršy vylet prajšoŭ z poŭnaj zahruzkaj i vydatnym nastrojem pasažyraŭ, piša BiełTA.

Samalot nakiravaŭsia ŭ šlach z poŭnaj zahruzkaj — i heta nie prosta ŭdały pačatak, a sihnał pra viartańnie rehijona na turystyčnuju kartu mižnarodnych maršrutaŭ. Jak adznačyŭ mer Mahilova Siarhiej Čartkoŭ, adnaŭleńnie rejsu — značnaja padzieja nie tolki dla horada, ale i dla ŭsioj Mahiloŭščyny.

«Siońnia samalot vylataje z poŭnaj zahruzkaj, pasažyraŭ šmat, nastroj va ŭsich vydatny. U hetym hodzie my ŭžo zapuścili rehularnyja rejsy ŭ Maskvu i čartar u Antaliju. Jak kažuć, aeraport žyvie samalotami. Čym ich bolš — tym lepš dla rehijona. Pierš za ŭsio, heta zručnaść dla žycharoŭ: nie treba jechać daloka, usio pobač», — padkreśliŭ jon.

«My ŭpeŭnienyja, što maršrutnaja sietka budzie pašyracca. Mahiloŭski abłvykankam budzie rabić usio mahčymaje dla pryciahnieńnia dadatkovych rejsaŭ i rostu pasažyrapatoku. U aeraporta jość sučasnaść i dobraja budučynia», — dadaŭ mer.

Praciahłaść palotu z Mahilova ŭ Šarm-el-Šejch — kala 5 hadzin 30 chvilin, nazad — paradku 6 hadzin. Adlehłaść pamiž Mahilovam i jehipieckim kurortam — kala 5 tys. km. Paloty buduć vykonvacca try razy na miesiac z praciahłaściu turaŭ 10 i 11 načej.

Pieršymi na stojcy rehistracyi akazalisia Pavieł i Iryna Zajcavy z synam Arciomam ź Viciebska. Siamja doŭha šukała zručny vylet i spyniłasia na Mahilovie. «Znajšli prapanovu z Mahilova. Nam vielmi zručna, što vylet u subotu. Pa canie taksama vyjhrali — tur vyjšaŭ tańniej, čym ź Viciebska abo Minska. Maskvu navat nie razhladali: ź dziciem takaja daroha składanaja. Z Mahilova sapraŭdy dobraja prapanova, zručny varyjant — aeraport kampaktny, nidzie nie zabłytaješsia, tut jak by «pa-siamiejnamu». Adpačynak płanavali za miesiac, jaho vielmi čakali», — padzialilisia jany.

Siamji Zajcavych uručyli pamiatny padarunak za toje, što jany pieršymi prajšli rehistracyju.

Siarod pieršych pasažyraŭ — i siamja z Babrujska.

Nadzieja Samak z mužam, dačkoj, babulaj i dziadulem taksama vybrali Mahiloŭ ź mierkavańniaŭ zručnaści i cany. «Z Mahilova lacim upieršyniu, heta vielmi zručna. Siarod pieravah — nievialiki aeraport, niadorahaja parkoŭka. Kali daviedalisia, što možna lacieć adsiul, adrazu pabiehli kuplać bilety», — raskazała jana.

Jaje dačka Maryja, užo byvałaja ŭ Turcyi i Jehipcie, ź nieciarpieńniem čakaje mora: «Latać nie bajusia zusim! Vielmi chaču chutčej na mora, tam šmat rybak, a jašče vielmi ciopła».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi25

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi

Usie naviny →
Usie naviny

Adzin z supiermarkietaŭ Minska pastaviŭ aparat dla narezki chleba6

U Ščorsach znoŭ pradajuć «Muravanku Chraptovičaŭ». Hetym razam za 84 rubli5

Stylistka nazvała top-5 samych modnych biełarusak15

U Prypiaci złavili hihanckaha soma-vołata. Ale pravieryć heta niemahčyma

Tramp: U nas jość płan, Zialenskamu ŭ peŭny momant daviadziecca niešta pryniać13

Kamanda maleńkaha karybskaha vostrava Kiurasaa ŭpieršyniu ŭ historyi zhulaje na čempijanacie śvietu pa futbole. Što za vostraŭ i jak takoje atrymałasia?3

Navukoŭcy vyjavili, što ŭ ilvoŭ jość dva typy ryku

U Vilni sabraŭsia Schod nieabyjakavych apanientaŭ Cichanoŭskaj. Pryjšła navat Karač — pahroza nacbiaśpiecy Litvy43

Pucinu dałažyli pra ŭziaćcie Kupianska. Voś čamu heta nie tak12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi25

Śpiavak Alaksiej Chlastoŭ ciapier pracuje ŭ taksi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić