Urahan «Mielisa» vyklikaŭ maštabnuju pavodku na Haici, kolkaść achviar u rehijonie praciahvaje raści
Jak minimum 25 čałaviek, u tym liku 10 dziaciej, zahinuli na Haici z-za nastupstvaŭ urahanu, hałoŭnym čynam praz vyklikanyja im pavodki. Na Jamajcy, jakaja taksama mocna paciarpieła ad urahanu, zahinuła da piaci čałaviek. Usiaho ŭ rehijonie ŭrahan «Mielisa» ŭžo zabraŭ žyćci 32 čałaviek, paviedamlaje Bi-bi-si.

Urahan pačaŭsia ŭ aŭtorak uviečary i prajšoŭ pa paŭnočnaj častcy Karybskaha rehijonu, pakinuŭšy za saboj razbureńni na terytoryi ad Jamajki da Kuby i Haici. Ciapier jon ruchajecca ŭ bok Biermudskich astravoŭ.
Pavodle danych Nacyjanalnaha centra ŭrahanaŭ ZŠA, chutkaść vietru dasiahała 165 km/h, što adpaviadaje druhoj katehoryi ŭrahanu. Adnak sinoptyki prahnazujuć, što ŭrahan budzie paskaracca ŭ paŭnočna-ŭschodnim kirunku, u čaćvier projdzie na paŭnočny zachad ad Biermudaŭ, a asłabnie ŭ piatnicu.
Na piku svajoj siły chutkaść vietru «Mielisy» dasiahała 298 km/h, što pieravyšaje pakazčyki ŭrahanu «Katryna», jaki ŭ 2005 hodzie razburyŭ amierykanski horad Novy Arlean. Pa infarmacyi AccuWeather, «Mielissa» stała trecim pa intensiŭnaści ŭrahanam u historyi Karybskaha rehijonu, pry hetym jana ruchajecca najbolš pavolna z usich, što pavialičvaje razburalnyja nastupstvy.
Choć urahan niepasredna na Haici nie abrynuŭsia, mienavita tut zahinuła bolšaść achviar — 25 čałaviek, u tym liku 10 dziaciej. Usio heta praz pavodki vyklikanyja mocnymi daždžami, raka ŭ horadzie Peci-Haaŭ vyjšła ź bierahoŭ. Bolš za tysiaču damoŭ zatoplena, kala 12 tysiač čałaviek raźmieščanyja ŭ časovych prytułkach.
Na Jamajcy ŭrahan staŭ samym mocnym, jaki kali-niebudź niepasredna dasiahaŭ vostrava. Jon vyklikaŭ apoŭźni, źniščaŭ palmy i zryvaŭ dachi damoŭ. Horad Mandevił byŭ amal całkam razburany, asnoŭnaja daroha zavalena abłomkami. Pavodki na Jamajcy zabrali žyćci čatyroch čałaviek.
Da Kuby «Mielisa» dabrałasia paśla Jamajki jak urahan treciaj katehoryi z chutkaściu vietru da 185 km/h. Na ŭschodzie krainy byli mocnyja daždžy i pavodki. Bolš za 735 tysiač čałaviek byli evakujavanyja. Prezident Kuby Mihiel Dyjac-Kanel zaklikaŭ ludziej zachoŭvać pilnaść i adznačyŭ, što kraina była hatovaja da «najhoršaha scenaru».
Na Bahamskich astravach evakuavali amal 1 500 čałaviek. Na astravach Ciorks i Kajkas dziejničała papiaredžańnie ab trapičnym štormie. Da ZŠA pastupili zapyty ab dapamozie z boku Haici i Bahamskich astravoŭ.
Aficyjna prahnazujecca, što «Mielisa» nie dasiahnie kantynientalnaj častki Paŭnočnaj Amieryki, ale ŭ piatnicu ŭviečary mocny ekstratypičny cykłon dasiahnie bierahoŭ Kanady i nablizicca da horada Sent-Džons.
Kamientary