Hramadstva22

Dla pavietranych šaroŭ ź Biełarusi ŭ Litvu spryjalny viecier dźmie 51 dzień u hod

Kantrabandnyja pavietranyja šary ź Biełarusi zapuskajucca, kali viecier nakiroŭvaje ich u bok Vilenskaha aeraporta, kaža premjer Inha Ruhinienie. Pavodle danych Litoŭskaj hidramietearałahičnaj słužby, dla hetaha najbolš spryjalny paŭdniova-zachodni viecier u Vilni dźmie prykładna 51 dzień u hod, čaściej sustrakajecca vosieńniu i zimoj, piša LRT.

Praŭda, padčas spynieńniaŭ pavietranaha ruchu, što adbylisia minułaha tydnia ŭ stalicy Litvy, fiksavalisia i ŭschodnija, paŭdniova-ŭschodnija i paŭdniovyja viatry. Viatry ŭsich čatyroch napramkaŭ u Vilni na vyšyni 10 mietraŭ dźmuć kala 54% usiaho času, heta značyć ažno 197 dzion u hod.

Adnak, jak adznačaje kiraŭnik adździeła klimatałohii Litoŭskaj hidramietearałahičnaj słužby Danatas Valukas, napramak vietru kala ziamli i na vyšyni niekalkich kiłamietraŭ, dzie laciać šary, supadaje nie zaŭsiody.

«Zvyčajna na roznych vyšyniach napramki zbolšaha adpaviadajuć tamu, što bližej da ziamli, ale nie zaŭsiody adzin da adnaho. Situacyja moža być i zusim procilehłaja. Viadoma, im, mahčyma, poŭnaja dakładnaść i nie patrebna. Im hałoŭnaje — kab šary trapili na terytoryju Litvy.

Darečy, kožny čałaviek moža zaŭvažyć tyja davoli redkija vypadki, kali viecier dźmie i drevy chilacca ŭ adzin bok, a padniaŭšy vočy ŭ nieba, bačyš, što vobłaki ruchajucca ŭ inšy bok», — rastłumačyŭ jon LRT.lt.

U Vilni najbolš častyja paŭdniovyja i zachodnija viatry.

Pavodle danych, pryviedzienych u vydańni Litoŭskaj hidramietearałahičnaj słužby 2023 hoda «Klimatyčny atłas Litvy 1991—2020 hh.», u Vilni pieravažajuć paŭdniovyja i zachodnija viatry. 19% usiaho času, kali dźmie viecier, jon maje paŭdniovy napramak, 17% — zachodni, 15% — paŭdniova-ŭschodni, pa 14% — paŭdniova-zachodni i paŭnočna-zachodni. Najmienš častyja — paŭnočnyja (9%), paŭnočna-ŭschodnija i ŭschodnija viatry (pa 6%). Kala 5% usiaho času ŭ Vilni fiksujecca zacišša, heta značyć štyl abo słaby viecier, nie macniejšy za 0,5 mietra ŭ siekundu.

U vydańni tłumačycca, što paŭdniovych napramkaŭ viatry ŭ Litvie čaściej byvajuć uzimku, kali atmaśfiernaja cyrkulacyja pierabudoŭvajecca na chałodny pieryjad i aktyvizujecca Sibirski antycykłon.

Uviesnu kolkaść paŭdniovych viatroŭ pačynaje źmianšacca, a paŭnočnych — pavialičvacca. U sakaviku i krasaviku jašče davoli častyja ŭschodnija i paŭdniova-ŭschodnija viatry.

«Uletku daminujuć zachodnija viatry, adnak pavialičvajecca i kolkaść paŭnočnych (asabliva paŭnočna-zachodnich) viatroŭ. Redkimi stanoviacca ŭschodnija, paŭdniova-ŭschodnija i paŭdniovyja viatry», — adznačajecca ŭ vydańni.

Uvosień viatry znoŭ viartajucca da typovych dla chałodnaha pieryjadu napramkaŭ: kolkaść paŭnočnych i paŭnočna-ŭschodnich viatroŭ źmianšajecca, a paŭdniovych, paŭdniova-zachodnich i paŭdniova-ŭschodnich — pavialičvajecca. Chacia zachodnija viatry krychu radziejuć, ale z-za daminujučaha zachodniaha pieranosu jany ŭsio adno zastajucca častymi.

Kamientary2

  • Mianciuk
    29.10.2025
    heta značyć, što astatnija dni Litva maje prava zapuskać usio što zachoča pa terytoryi Biełarusi. Niachaj ciapier łukašenkaŭcy dumajuć jak abaranicca
  • .
    29.10.2025
    Toj vypadak, kali 5 malunkaŭ ruž viatroŭ (na 4 siezony i ahulny) buduć nahladniej za tekst i dyjahramu (jakaja jość na lrt). Litoŭskija ŚMI taksama zhubili ci nie mieli viedy infahrafiki.

    Dla taho, kab zond trapiŭ u Litvu, karyśniej nie paŭdniova-zachodni, a paŭdniova-ŭschodni viecier. Možna pahladzieć na mapu: ŭvohule Biełaruś ad Litvy na paŭdniovym uschodzie i miaža pamiž nami prykładna pa dyjahanali.
    Paŭdniova-zachodni viecier dapamahaje kali tolki dalacieć z rajonu Harodni da Vilni. U "prablemnych" 20-ch čysłach kastryčnika pieravažnym vietram na vyšyni byŭ jakraz paŭdniova-ŭschodni, nie vielmi typovy.

    Pa aktualnaj statystycy z ulikam 2021-2025 hh. zachodni viecier usio ž čaściej za paŭdniovy. Jany sami pišuć pra "daminujučy zachodni pieranos".
    Tamu spryjalnych dla kantrabandystaŭ viatroŭ blizka da pałovy tolki zimoj, a ŭvohule ich mienš za pałovu, prykładna kala 40%.

    A jašče i statystyka viatroŭ na vyšyni 1 km i vyšej budzie inšaj za statystyku kala pavierchni. Litoŭski hidramiet sam pra toje tłumačyć. Pry hetym pryziemnaja statystyka dobra źbirajecca na mieteastancyjach, a na vyšyni - tolki mieteazondami (sapraŭdnymi). I madelujecca madelami. Tamu realnych danych pa spryjalnym dniam dla zondaŭ mienš.

    Reaktyŭnyja strumieni ŭ vyšyni zaraz vielmi badzioryja, pačatak listapada nie anamalny, tamu tydzień, a to i bolš možna nie čakać paŭtoru takich ža stabilnych umoŭ dla masavaha zakidu mieteazondaŭ.

Ciapier čytajuć

Zatrymali kiraŭnictva Ceptar Banka11

Zatrymali kiraŭnictva Ceptar Banka

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp admoviŭsia vyklučyć Vienhryju z sankcyj suprać rasijskaj nafty7

Prync Endru pierastaŭ być navat i pryncam3

«Palaki stali zaŭvažać naš ziefir». Stvaralnik kramy ź biełaruskim kałarytam raskazaŭ, jak kultyvuje biełaruskaść u Poznani1

Polskaje MZS ustrymałasia ad kamientavańnia vykazvańniaŭ Łukašenki5

Pientahon uchvaliŭ pastaŭku Ukrainie rakiet «Tamahaŭk»2

U Biełarusi zabłakavanyja amal 5 tysiač litoŭskich ciahačoŭ i pryčepaŭ7

Madura paprasiŭ u Pucina vajskovaj dapamohi6

Arhanizatary mierapryjemstva ŭ Šviecyi paprasili Ivana Kraŭcova lepš nie pryjazdžać44

Pravaabaroncy: KDB sprabavaŭ vykarystać śviatara Akałatoviča, kab zavabić u pastku nuncyja3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zatrymali kiraŭnictva Ceptar Banka11

Zatrymali kiraŭnictva Ceptar Banka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić