Mastakoŭ Rymašeŭskaha i Ščamialovu pratrymali amal hod u SIZA, ale dali taki termin, kab u sudzie adpuścić dadomu
Siłaviki pryjšli ź pieratrusam da mužčyny, u jakoha visieła karcina Ščamialovaj. Im nie spadabałasia, tamu jany pryjšli da mastakoŭ.

Minski haradski sud vynies prysud 66‑hadovamu mastaku Iharu Rymašeŭskamu. Jaho abvinavačvali ŭ abrazie Łukašenki i ŭ raspalvańni varožaści.
Mastaku prysudzili 1 hod i 2 miesiacy kałonii. Taki dziŭny termin vybrali dla taho, kab adpuścić Rymašeŭskaha ŭ zale suda z ulikam adbytaha pakarańnia.
Ihar Rymašeŭski byŭ zatrymany ŭ kastryčniku 2024 hoda. Takim čynam, jon pravioŭ za kratami kala 10‑11 miesiacaŭ.
Razam ź im była zatrymanaja jaho žonka, taksama viadomaja mastačka Ludmiła Ščamialova. Joj 65 hadoŭ. Jaje pratrymali ŭ źniavoleńni stolki ž, ale miarkujučy pa ŭsim, sudzili tolki za ŭdzieł u pratestach. Ščamialova atrymała tyja ž 1 hod i 2 miesiacy kałonii i taksama vyjšła na svabodu.
«Ludmiła raskazvała, što spačatku siłaviki pryjšli ź pieratrusam da mužčyny, u jakoha visieła jaje karcina. Jana była biez BČB, nie pratesnaja, ale prosta im nie spadabałasia. Tamu jany pryjšli ź pieratrusam da Ludmiły i jaje muža», — raskazvała «Viaśnie» jaje susiedka pa kamiery.

Ščamialova i Rymašeŭski pracujuć u styli, šmat u čym natchnionym naiŭnym mastactvam. Vielmi roznyja, jany tym nie mienš aboje roŭna paznavalnyja kazačnaściu svaich pałotnaŭ. I vybitnyja ŭ svajoj aryhinalnaści i ironii.

Ich pracy ŭpryhožvali najlepšyja biełaruskija halerei i navat hramadski transpart. Jany stvaryli zapaminalny vobraz «viečnaha Minska» i naiŭnych, prastadušnych, ale sardečnych biełarusaŭ.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary