Ekanomika66

U pieršym kvartale hetaha hoda ES kupiŭ u Rasii tavaraŭ amal na 9 miljardaŭ jeŭra

Niahledziačy na try z pałovaj hady vajny i amal dva dziasiatki pakietaŭ sankcyj, handal pamiž Rasijaj i krainami ES nie spyniŭsia. Pavodle dadzienych Instytuta niamieckaj ekanomiki, tolki ŭ pieršym kvartale 2025 hoda Jeŭrasajuz uvioz z Rasii tavaraŭ na 8,7 miljarda jeŭra.

Pucin i premjer Rasii Michaił Mišuścin. Fota: Contributor / Getty Images

Dla paraŭnańnia: u 2021 hodzie za toj ža pieryjad impart dasiahaŭ 30,6 miljarda, a ŭ 2022 hodzie — rekordnych 63 miljardy z-za skačku cen na naftu i haz, piša Bild.

Hałoŭnyja vyklučeńni z sankcyjnaj linii — Vienhryja i Słavakija, a taksama častkova Francyja i Ispanija. Jak i raniej, bolš za ŭsio hrošaj idzie na haz: jaho zakupili na 4,4 miljarda jeŭra, nafty — na 1,4 miljarda, što, praŭda, amal na 93% mienš, čym da vajny. Siarod zapatrabavanych pazicyj zastajucca ŭhnajeńni (550 miljonaŭ jeŭra), stal i žaleza (726 miljonaŭ), a taksama nikiel (261 miljon).

Ekspart u zvarotnym napramku taksama idzie: u Rasiju pastaŭlajuć u pieršuju čarhu mašyny i leki. U pieršym kvartale 2025 hoda ahulny abjom skłaŭ 7,9 miljarda jeŭra — amal u try razy mienš, čym da vajny. Hiermanija zastajecca ŭ plusie: u 2024 hodzie jana impartavała z Rasii tavaraŭ na 1,8 miljarda, a pradała na 7,6 miljarda jeŭra.

Na hetym fonie kiraŭnica Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajien zajaviła pra płany paskoryć admovu ad impartu nafty i hazu z RF. Pry hetym śviežyja apytańni ŭ Hiermanii pakazvajuć, što bolšaść hramadzian vystupajuć za poŭnaje prypynieńnie zakupak rasijskich enierharesursaŭ.

Kamientary6

  • Oj
    18.09.2025
    Pry hetym śviežyja apytańni ŭ Hiermanii pakazvajuć, što bolšaść hramadzian vystupajuć za poŭnaje prypynieńnie zakupak rasijskich enierharesursaŭ.
    -
    Eto poka naivnyje hraždanie nie v kursie kak vyrastut ich traty na kommunałku i bienzin s DT.
  • 123
    18.09.2025
    Ta čto tam ES!
    Po statistikie na sajtie OON za 2023 hod, Ukraina importirovała iz Rośsii "rastitielnyje matieriały dla izhotovlenija pletienych izdielij" za 149 tysiač dołłarov. Možno uvierienno priedpołožiť - rieċ o miebieli ili, dopustim, korzinkach. Na 153 tysiači dołłarov było postavleno "łodok i płavučich konstrukcij". Chimija, drieviesina, uhol (21 tysiača kubov za 7 tysiač dołłarov), udobrienija (insiekticidy, hierbicidy), łom čiernych mietałłov, pokryški. Pomimo pročieho, 47 tonn "kieramičieskich izdielij" cienoj 17 tysiač dołłarov i dažie "zvukozapisyvajuŝaja apparatura". Samaja uvieriennaja stročka - 3 młn - po kodu "ž/d-łokomotivy i motornyje vahony tramvaja"
  • O kak
    18.09.2025
    Na trieťjem hodu połnomasštabnoj vojny s rośsijej Ukraina prodała svojemu vrahu stali na 21 młn dołł. SŠA. Ob etom so ssyłkoj na dannyje Hosudarstviennoj tamožiennoj słužby Ukrainy soobŝajet Ekonomičieskaja pravda, pieriedajet «Kommiersant Ukrainskij».

    Kak soobŝajet izdanije, połnosťju eksport v rf był zaprieŝien v koncie 2022 hoda, i v 2023 hodu etoho zaprieta pridierživaliś — s rośsijej nie torhovali sovsiem.

    Odnako v 2024 hodu «čto-to pošło nie tak». Ukrainskije kompanii otpravili v RF 26 871 tonnu mietałłoprodukcii:

    Prokat iz lehirovannoj stali na 11,33 młn dołł.
    Horiačiekatanyj prokat na 8,645 młn dołł.
    Chołodnokatanyj prokat na 1,068 młn dołł.
    -
    Čto-to nie tak v etom konfliktie vieka, nie?

Ciapier čytajuć

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Padazronuju kilku pradajuć u Minsku. Reč u tym, što heta nie zusim ryba7

Mieniedžara z chołdynha «Amkador» asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»

U Polščy zatrymany viadomy rasijski navukoviec z Ermitaža pa zapycie Ukrainy19

«Kroŭ išła rakoj»: dziaŭčyncy na rejsie Churhada — Minsk stała błaha padčas palotu6

Jak fanipalskija «špakoŭni» pieramahli chejt: mikrastudyi pa 18 kv. m raźmiali za tydzień7

Samalot Nikoła Pašyniana nie zmoh sieści ŭ Maskvie praz ataku dronaŭ1

Džoni Dep ekranizuje «Majstra i Marharytu» Bułhakava — rychtujecca pieršy anhłamoŭny film11

Abvieščany pieramožcy fotakonkursu Comedy Wildlife Awards 20251

«Ja taja samaja ŭ futry». Maładaja švačka pracavała ŭ futry, pakul dziaržTB raskazvała, što na fabrycy ŭ Žłobinie nie choładna18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ8

Chto taja biełaruska, jakuju ekstradavali ŭ ZŠA dla suda za kantrabandu detalaŭ dla samalotaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić