Hramadstva

«Chapajusia za ŭsie mahčymaści». Jak spravy ŭ studentaŭ-ajcišnikaŭ, jakich adličyli, 5 hadoŭ paśla

Devby.io publikuje historyi studentaŭ, jakich adličyli paśla pratestaŭ-2020.

«Pracadaŭca nie zmoh dapamahčy z praciaham VNŽ, choć spačatku i kazaŭ, što heta nie prablema»

Uładzisłaŭ, eks-student BNTU, vučycca ŭ mahistratury Univiersiteta Vitaŭta Vialikaha ŭ Koŭnie, pracuje ŭ saporcie:

— U 2019 hodzie ja pastupiŭ u BNTU — a ŭžo ŭ 2020 «vylecieŭ» adtul. 

Farmalna mianie adličyli nie za palityku, a za toje, što nie zdaŭ ekzamien. Vinavaty kovid — padčas siesii mianie adpravili na izalacyju jak kantakt pieršaha ŭzroŭniu. Začynili ŭ internacie i dazvalali adłučacca tolki na 20 chvilin u kramu ŭ mascy i ŭ palčatkach — i bolš nikudy.

Niejak u 6:00 ranicy da nas navat milicyja zavitała — spraŭdzić, ci vykonvajem my karancin. Pahražali niemałymi štrafami (da 50 bazavych vieličyń — heta amal 2000 rubloŭ), kali tolki ŭbačać nas u aŭdytoryjach univiersiteta.

U vyniku mianie pieraviali na druhi kurs biez adnoj adznaki z abaviazacielstvam zdać ispyt u vieraśni. Ale kali ja pryjšoŭ na hety ekzamien, vyśvietliłasia, što ŭžo padpisany zahad ab maim adličeńni. Namieśnik dekana rastłumačyŭ, što «mianie bačyli ź inšymi studentami na pratestach» u hałoŭnym dvoryku BNTU. 

Praź niejki čas sa mnoj źviazalisia chłopcy z univiersiteckaj inicyjatyvy «ČU» i spytali, ci chaču ja vučycca ŭ Jeŭropie. Ja byŭ nie suprać, ale hrošaj na heta nie było. Jany raskazali, što Univiersitet Vitaŭta Vialikaha ŭ Koŭnie prymaje biełaruskich studentaŭ, jakija paciarpieli z-za pratestaŭ, biez apłaty.

Va univiersitet mianie zaličyli prosta ŭ siaredzinie siemiestra. Spačatku ja byŭ volnym słuchačom, u mianie było ŭsiaho dva pradmiety (ale pry hetym 5 razoŭ na tydzień) — litoŭskaja i anhlijskaja. Administracyja VNU zakryła vočy na toje, što moj uzrovień anhlijskaj nižej za B2 — i ja im vielmi za heta ŭdziačny. 

Užo letam ja zmoh vybrać fakultet (ja vybraŭ fakultet infarmatyki — mnie zaŭsiody heta było cikava). Viadoma ž, mianie zaličyli biez apłaty — navat za internat nie treba było płacić. Ale była ŭmova: biaspłatna možna skončyć tolki bakałaŭryjat, a mahistratura — užo za hrošy.

Dalej ja źbiraŭsia znajści pracu — i atrymać Blue card. Ale, na žal, moj pracadaŭca nie zmoh dapamahčy mnie z praciaham DNŽ (choć spačatku i kazaŭ, što «heta nie prablema»). 

Šukać inšuju pracu nie było času — moj dazvoł na žycharstva zakančvaŭsia ŭžo ŭ vieraśni. Tamu ja pryniaŭ rašeńnie pajści ŭ mahistraturu. Za hod vučoby treba było zapłacić 4500 jeŭra — adnym płaciažom. Suma vielizarnaja, ja b nie zmoh znajści stolki, ale baćki majoj dziaŭčyny prapanavali vyjście: jany pazyčyli mnie hrošy — a ja addavaŭ im častkami kožny miesiac z zarobku.

Zaraz usio źmianiłasia: my rastalisia ź dziaŭčynaj. Mnie treba zapłacić za hod navučańnia 5220 jeŭra. Univiersitet hatovy padzialić płaciež na dva: da listapada ja pavinien unieści 2610 jeŭra — ale ŭ mianie niama takich hrošaj, na žal. Ja padaŭsia na stypiendyju, i jaje chutčej za ŭsio ŭchvalać, ale jana vypłačvajecca nievialikimi płaciažami pa 550 jeŭra ŭ miesiac (i časta z zatrymkami), ja nie paśpieju sabrać patrebnuju sumu da listapada. 

Ja sprabavaŭ aformić kredyt — ale mnie paŭsiul admovili, maŭlaŭ, dla hetaha treba, kab u mianie byŭ PMŽ (ale kali b jon u mianie byŭ, mnie nie pryjšłosia b vučycca płatna ŭ mahistratury). Hrukaŭsia ŭ roznyja inicyjatyvy i fondy — jany tolki parekamiendavali źviarnucca da čytačoŭ devby. Zaraz va ŭsich ciažka z hrašyma.

Usie navokał kažuć: nie chvalujsia, kali što pajedzieš u Polšču (u Biełaruś, zrazumieła, mnie nielha), znojdzieš tam pracu — na pieršy čas choć jakuju. Tak, heta varyjant. Ale ja pražyŭ u Litvie 4 hady — zastałosia krychu, kab pretendavać na PMŽ. A ŭ Polščy pryjdziecca pačynać z nula. 

Moj zarobak zaraz — 925 jeŭra (i heta narmalna, ja ž džun), ale 600 ź ich idzie na kvateru. Zaraz ja znajšoŭ inšuju — tańniej. Sprabavaŭ znajści padpracoŭku — ale pakul biezvynikova. Kali chtości hatovy mnie dapamahčy z pracaj abo jašče jak-niebudź, kali łaska, pišycie na [email protected].

«U Biełarusi mnie nie dali atrymać adnu adukacyju, tamu ja vyrašyła atrymać dźvie ŭ Jeŭropie»

Kasia, syšła paśla 3,5 hadoŭ u BDEU, atrymała dźvie vyšejšyja adukacyi, namahajecca ŭvajści ŭ IT jak DA:

— U 2020 hodzie ja vučyłasia na 4 kursie BDEU na fakultecie fondavych rynkaŭ. Abrała hety napramak, bo dobra viedała matematyku i chacieła padvučyć anhielskuju. 

Pierśpiektyva pracavać z akcyjami i ablihacyjami mnie padabałasia. Ale ŭ 2020 hodzie ja dałučyłasia da stačkama — tamu pryjšłosia terminova źjechać paśla taho, jak ja zdała zaliki (litaralna ŭ apošni dzień, kali naziemnyja miežy byli adčynieny. Potym ich začynili, bo kavid). Napisańnie dypłomnaj pracy adździalała mianie ad statusa dypłamavanaha śpiecyjalista ŭ ekanomicy.

Paśla pierajezda paŭstała pytańnie, a što ž rabić dalej. Atrymałasia pastupić u EHU na Suśvietnuju palityku i ekanomiku na 4 siemiestr na pastajannuju siesijnuju formu navučańnia, bo ja žyła va Ukrainie. 

Na pieršy čas, kali ja tolki źjechała, u mianie była «paduška», bo ja pracavała na vychodnych, kali jašče vučyłasia va ŭniviersitecie ŭ Biełarusi. Mnie pašancavała, što ŭ nas było krutoje kamjunici studentaŭ, dzie ŭsie adzin adnaho padtrymlivali. Ja pryjechała «na ŭsio hatovaje». Adna dziaŭčyna ŭžo zdymała kvateru — i ja zajechała da jaje i nie płaciła załoh za kvateru i pra ŭsio, što treba ŭ pieršuju čarhu zrabić, mnie raskazała jana.

Potym dla mianie zładzili zbor. Ja vielmi ŭdziačna ŭsim, chto adhuknuŭsia i zadanaciŭ. Heta dapamahło vyjhrać čas, kab zrazumieć, što rabić.

Kali kazać pra EHU, to maje navučańnie tam było biaspłatnym. Adzin raz ja navat atrymała sacyjalnuju stypiendyju — mo 150 jeŭra. 

Chacia ja bolš straciła, čym atrymała. Bo na apošnim kursie EHU na letnich kanikułach dniom dasłali paviedamleńnie, što treba zapoŭnić zajavu, kab i dalej biaspłatna vučycca, a ranicaj nastupnaha dnia vydalili poštu. I pakul ja raźbirałasia, čamu ja nie mahu ŭvajści ŭ svaju poštu, pačaŭsia navučalny hod (jany mnie nie napisali, što heta ŭ ich zboj, tamu ja dumała, što zabyła parol). A potym ja raptam atrymała paviedamleńnie, što ŭ mianie jość tydzień, kab zapłacić 1200 jeŭra. 

Svaju pamyłku jany nie pryznali i skazali, što ŭ mianie ŭ vieraśni (a navučańnie pačynajecca z kastryčnika, to bok, heta byli kanikuły) ad 15:00 da 8:00 byŭ čas ubačyć paviedamleńnie i padać zajavu na atrymańnie finansavańnia na navučańnie. U vyniku mnie dali miesiac, kab znajści hrošy i apłacić. Paŭstała pytańnie, ci praciahvać tam vučycca. Druhi raz sychodzić z apošniaha kursa ŭniviersiteta ja nie chacieła. Tamu maje nakapleńni pajšli na apłatu EHU.

Potym ja pierajechała ŭ Polšču, pačała vučyć movu i dla padtrymańnia ŭzroŭnia polskaj movy, a taksama ž dla palapšeńnia anhielskaj i prosta dla dušy pastupiła ŭ Varšaŭski ŭniviersitet na biełaruskuju fiłałohiju z anhielskaj movaj. 

Ščyra kažučy, była jašče adna pryčyna — u Biełarusi mnie nie dali atrymać adnu adukacyju, tamu ja vyrašyła nahnać čas i atrymać paralelna dźvie ŭ Jeŭropie.

Na hety momant ja ŭžo maju bakałaŭra ŭ EHU i voś-voś atrymaju bakałaŭra ŭ Varšaŭskim ŭniviersitecie. 

Treba zaznačyć, što ja vyvučała polskuju pa prahramie Kalinoŭskaha i atrymlivała tam stypiendyju. Ale, kali ja žyła ŭ Varšavie, hetych hrošaŭ nie chapała navat na apłatu kvatery. Paśla pačatku paŭnamasštabnaj vajny ja ŭziała sabie sabaku, jakoha vyvieźli z-pad Kijeva, — tamu ŭ internacie žyć nie mahła.

Paralelna z navučańniem ja zajmałasia aktyvizmam i pracavała ŭ hramadskaj arhanizacyi, NDAšny siektar vielmi dapamoh raźvić soft skiły i tam ja zmahła spałučyć usie svaje adukacyi, bo my pracujem jak raz z palitykaj, ekanomikaj i prasoŭvajem biełaruskuju identyčnaść.

Kali paŭstała pytańnie pošuku pracy, mnie trapilisia marafony, dzie ja ciaham niekalkich dzion mahła zateścić roznyja IT-prafiesii. I kali my dajšli da analityki danych, ja zrazumieła, što heta majo. 

Tyja prafiesii, dzie treba bahata kamunikacyi, ja adkinuła adrazu. Rekrucior, prodžekt mieniedžmient, biźnies analityka — heta toje, dzie patrebna bahata kamunikavać z roznymi ludźmi, ja razumieju, što takoj kamunikacyii mnie chapaje ŭ hramadskaj arhanizacyi. Chaciełasia niečaha spakojnaha, dzie jość toje, što ja lublu i toje, što možna jašče prakačać. Ja lublu łahičnyja zadačy, lublu siadzieć i kapacca ŭ infarmacyi, lublu pracavać sam-nasam, ale taksama ŭmieju vystupać pierad aŭdytoryjaj i ŭpeŭniena, što zmahu ŭ DA palepšyć hety skił. 

Ciapier ja chapajusia za ŭsie mahčymaści pahłybić viedy ŭ DA. Baču kruty kurs — siudy jaho! Prachodzim!

Na hety momant ja ŭžo miesiac šukaju pracu. Vielmi chaču pracavać u biełaruskaj ci ŭkrainskaj kampanii. Mianie ŭžo zaprašali va ŭkrainskuju kampaniju, jakaja dla mianie była na 10 z 10, bo ŭ ich choć i afłajn-farmat (ničoha nie maju suprać, a tolki za; tym bolš pieršy čas, kali mahčymaść padyści da kiraŭnika i spytać niešta — skarb), ale jość ofisy ŭ Varšavie i ŭ Kijevie i ty možaš pracavać u lubym ź ich. Heta byŭ dla mianie idealny varyjant, bo heta harady pamiž jakimi ja časta jezdžu i mahčymaść pracavać i bačycca ź siamjoju dla mianie važna. 

Karaciej, ja adkryta dla prapanoŭ. Škada, što niama niejkaha bujnoha śpisa kampanij ź biełaruskimi faunderami. Ja b z zadavaleńniem dasłała b svajo reziume im.

Ci jość niešta, pra što ja škaduju zaraz? Niadaŭna złaviła siabie na dumcy, što kali b paśla adjezdu ź Biełarusi pačała budavać karjeru, ja była b užo DA z 5 hadami dośviedu, ale pakul što ja junior DA z 2 «vyškami», 5 movami, mocnymi soft skiłami i 3+ hadami pracy ŭ hramadzkaj arhanizacyi.

A dla bolšaści vakansij patrebien dośvied u analitycy danych. Upeŭniena, jak tolki ja znajdu svaju pieršuju pracu jak DA, hety sum źniknie. Čakaju hetaha momantu.

Kožny dzień ja praviaraju LinkedIn i vakansii, jakija mnie pasujuć (ja maju svoj śpis kampanij ź biełaruskimi karaniami i prahladaju ich sajty ŭ pošuku vakansij). Na žal, majo reziume zaŭsiody adkidvajuć, chacia ja namahajusia padvučvać toje, što mahło b dapamahčy padvysić šancy. Naprykład EY nabirali trejni DA i ja padała CV + prajšła kurs ad EY i Prometheus pra aŭdyt i dadała siertyfikat. Ale ŭsio adno nie prajšła dalej. 

Była na dvuch sumoŭjach. I na apošnich etapach nie prachodziła dalej. Chacia ŭ pieršy raz było hrupavoje zadańnie i ja pakazała siabie lepiej za ŭsich z majoj hrupy. Razumieju, što jość bahata pryčyn, pa jakich kandydataŭ skipajuć i było b vielmi kaštoŭna atrymlivać fidbek na TZ ci razmovy z rekrucioram/lidam, pakul što takoha nie było i maje prośby pra fidbek zastajucca biez uvahi.

«Pa poźvie ŭ vajenkamat ja nie pryjšoŭ. Za dzień da paznačanaha termina ja źjechaŭ va Ukrainu» 

Vadzim, były student BrDTU, zaraz pracuje jak Software Engineer u Polščy:

— U Biełarusi ja vučyŭsia ŭ Bieraści u BrDTU pa śpiecyjalnaści Štučny intelekt (tak-tak, heta amal taja ž śpiecyjalnaść što i ŭ BDUIR — pa ŭsioj krainie tolki ŭ dźviuch VNU na jaje vučyli). Na trecim kursie chadziŭ na ŭnivierskija akcyi pratestu, apošniaj ź jakich była zabastoŭka. Paśla zabastoŭki ŭdzielnikaŭ apieratyŭna pakarali vymovami, a nieŭzabavie i ŭvohule adličyli. 

Mnie dziadźka vajenkom prynios pozvu ŭ vajenkamat. Jaje treba było abaviazkova atrymać pierad tym, jak mnie by dali aznajomicca z zahadam na adličeńnie. Sfatahrafavać jaho nie dazvolili, skazali da rektara iści pa heta. Ale jak vyznačyłasia rektar niedzie tajemnym čynam źnik i niekatory čas niby śpiecyjalna nie źjaŭlaŭsia. Pozva była razdrukavana ź niapravilnym hodam, pryjści skazali ŭžo ŭ nastupny paniadziełak.

Jak možna zdahadacca, pa poźvie ŭ vajenkamat ja nie pryjšoŭ. Za dzień da paznačanaha termina ja źjechaŭ va Ukrainu. Tam atrymaŭ humanitarnuju vizu, zaličyŭsia na prahramu dla represavanych studentaŭ (imia Kastusia Kalinoŭskaha) paśla čaho pierajechaŭ žyć i vučycca ŭ Polšču. 

Polskaj na pačatku ja nie viedaŭ, toj uzrovień, što maju, atrymaŭ za niekalki miesiacaŭ intensiŭnych moŭnych kursaŭ. Tym nie mieńš heta nie pieraškodziła mnie pastupić i skončyć univiersitet na polskaj movie. Nie skažu što adčuvaŭ niejki dyskamfort datyčna moŭnaha pytańnia pa vyniku, usio prajšło davoli dobra.

Padčas majho navučańnia raspačałasia vajna va Ukrainie. Prykładna z taho momantu ja kančatkova vyrašyŭ pierajści na biełaruskuju movu. Ciapier tak stałasia, što biełaruskaja dla mianie bolš zvyčajnaja, čym rasiejskaja mova, i paśla doŭhaha pierapynku mnie było navat krychu składana na joj razmaŭlać, prychodziłasia padbirać słovy.

U hetym hodzie ja skončyŭ polski bakałaŭryjat i atrymaŭ śpiecyjalnaść inžyniera. Paśla ŭniviera ŭładkavaŭsia na pazicyju Software Engineer u kampaniju, dzie pracuju i zaraz (treci miesiac užo pajšoŭ — mnie padabajecca). 

Nakolki składana było ŭładkavacca, mnie składana acanić — heta byŭ moj pieršy vopyt pošuku mienavita fułtajm-pracy. 2 miesiacy ŭ mianie prajšło ŭ režymie «dašli reziume — atrymaj admovu praz 2 tydni» u lepšym vypadku, niekatoryja ŭvohule tak i nie adpaviali. Ale praca pa vyniku sama mianie znajšła. Mnie napisała rekruciorka ź miesca, dzie ja zaraz i pracuju.

Va Ukrainie ja žyŭ razam z adnahrupnikam, jakoha taksama adličyli. U nas byŭ niejki zapas hrošaŭ, na jaki my ź im pieršy čas i žyli. Potym my padalisia na zbor dla represavanych studentaŭ, i da pierachodu na stypiendyju žyli na tyja hrošy. Va Ukrainie zdymali kvateru, a ŭ Polščy pieršy čas užo žyli ŭ internacie.

Čas ad času ja pierabivaŭsia prajektami roznymi, ale potym užo źjaviłasia patreba ŭ paŭnavartasnaj pracy — nu i, jak vynikaje, ja jaje znajšoŭ. Što jašče: ja šmat dobrych znajomstvaŭ znajšoŭ u zamiežžy. Cudoŭnyja ludzi!

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać10

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać

Usie naviny →
Usie naviny

U paŭdniovaj Jeŭropie staić čyrvonaja śpioka4

Maci čatyroch dziaciej, jakuju schapili na vychadzie z ankadyspansiera, adpuścili da suda dadomu2

«Rasijanie zajzdrościać uzroŭniu biełaruskaha adzinstva»41

Na MAZie vybrali maskota i dali jamu imia14

ZŠA majuć namier złamić spažyŭcoŭ rasijskaj nafty ŭ vypadku pravału ŭrehulavańnia vajny va Ukrainie3

Jak biełaruska ŭ 18 hadoŭ stała prafiesijnym kapitanam jachty i robić na hetym biźnies1

U Ispanii biełarusaŭ vyzvalili z pracoŭnaha rabstva2

Mahistratura ŭ Jeŭropie — vydatny šaniec atrymać jeŭrapiejskuju adukacyju i zastacca žyć i pracavać u Jeŭrasajuzie. Što treba dla pastupleńnia12

Biełarusam stała składaniej lehalizavacca ŭ Polščy — tam bolš nie prymajuć vydadzienyja ŭ BSSR dakumienty i patrabujuć apastyli65

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać10

Na trasie pad Minskam kiroŭca źbiŭ maładoha tryjatłanista i ŭciok, pakinuŭšy chłopca pamirać

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić