Minčuk pakazaŭ, što rabić, kali mašyna trapiła pa vokny ŭ vadu padčas patopu VIDEA
Paśla mocnych daždžoŭ u Minsku ŭ tyktoku źjaviłasia šmat videa z aŭtamabilami, jakija apynulisia ŭ vadajomach na zatoplenych vulicach. Adzin z kiroŭcaŭ pakazaŭ, što možna zrabić, kali mašyna trapiła ŭ vadu pa vokny i apynułasia amal u vodnaj płyni, zaŭvažyła vydańnie Telegraf.news.

U takoj situacyi lohka atrymać tak zvany hidraŭdar — kali vada traplaje ŭ pavietrazabornik i razam z pavietram zasmoktvajecca ŭ ruchavik, što vyklikaje mocnyja ŭdary pa šatunnych miechanizmach i inšych detalach. U vyniku ruchavik moža zahłuchnuć i nie zavodzicca, a tady z takoha miesca vybracca ŭžo možna tolki z dapamohaj evakuatara, a ramantavać aŭto budzie doraha.
Zvyčajna praz hłybokija łužyny rajać jechać pavolna, nie hłušačy ruchavik. Ale kali daroha całkam zalitaja vadoj, heta moža być niebiaśpiečna dla zvyčajnaha lehkavika.
Kiroŭca ź Minska padčas adnaho z patopaŭ pakazaŭ, što dla źnižeńnia ryzyki traplańnia vady ŭ pavietrazabornik (jaki znachodzicca pad kapotam kala ruchavika, zvyčajna śpieradu) možna ruchacca nazad, a nie napierad.
«Mužyk — krasava, zadni chod uklučyŭ», — pachvalili jaho kamientatary, adznačajučy, što tak «mienšaja vierahodnaść u pavietranik vady schapić».
Śpiecyjalisty ličać, što taki sposab sapraŭdy moža pamienšyć ryzyku traplańnia vady ŭ ruchavik, ale jechać u vadzie rekamiendujuć tolki kali ŭzrovień vady nie vyšejšy za parohi i niama mocnaj płyni. Pry hetym varta ruchacca pavolna nazad, sočačy za tym, što adbyvajecca zzadu, praź lusterki, i być vielmi aściarožnym.
Jak pravilna jechać, kali trapili ŭ vodnuju płyń?
- Uklučycie pieršuju pieradaču (abo zadni chod) i ruchajciesia vielmi płaŭna, biez rezkich ruchaŭ.
- Trymajcie ruchavik na vysokich abarotach (2500-3000 ab/chv), kab vychłapnaja sistema nie zachłynułasia.
- Nie hłušycie ruchavik — kali jon zahłuchnie, paŭtorny zapusk moža pryvieści da hidraŭdaru.
Kali ž uzrovień vady praciahvaje padymacca, śpiecyjalisty rekamiendujuć terminova pakinuć mašynu.
Kamientary