Hramadstva3434

Łukašenka apraŭdvajecca za ideju z pryjezdam 150 tysiač pakistancaŭ — heta, kab «zachavać naš narod»

Alaksandr Łukašenka vykazaŭsia na temu pryciahnieńnia ŭ Biełaruś pracoŭnych mihrantaŭ, u tym liku z Pakistana, piša BiełTA.

Fota: Alexander Zemlianichenko / AP 

Jon kanstatavaŭ, što prablemy z pracoŭnymi resursami isnujuć u mnohich krainach i rehijonach, u tym liku ŭ Jeŭrapiejskim sajuzie, Rasii.

«Naturalna, jak Jeŭrapiejski sajuz, Rasija, tak i, napeŭna, nam daviadziecca ŭ najbližejšaj budučyni pahadzicca z tym, što ŭ nas buduć pracavać ludzi ź inšych krain. I pierš za ŭsio krain azijackich. Na pieramovach z pakistancami my damovilisia pra toje, što my vypracujem adpaviednuju prahramu, jakaja budzie zaćvierdžana mižuradavym pahadnieńniem. To-bok treba vypracavać miechanizm, kab nie atrymałasia tak, jak nas siońnia i naš narod sprabujuć pałochać», — skazaŭ Łukašenka.

Jon zajaviŭ, što na hetaj temie «chočuć uzvarušyć biełaruskaje hramadstva». Pry hetym adznačyŭ, što pradukcyjnaść pracy ŭ Biełarusi pakul u dva-try razy nižejšaja, čym u Jeŭrasajuzie.

«Ja mahu pa-narodnamu skazać, niepapularna: nu kali ŭ nas niechta baicca zamiežnikaŭ, treba pracavać tady za traich, chacia b za dvaich. I my ŭ najbližejšyja 10—15 hadoŭ uvohule nie budziem kazać pra deficyt pracoŭnych resursaŭ, — adznačyŭ jon. — Chočam my hetaha? Nie vielmi. Ja kažu niepapularna, ale adkryta».

Łukašenka dadaŭ taksama, što kali biełarusy nie chočuć pryjezdu mihrantaŭ, to treba bolej naradžać — «pa troje-čaćviora, a lepiej piaciora», publikuje jaho vystup STB.

«Kali my chočam zachavać svaju krainu, zachavać naš narod, być suvierennymi, niezaležnymi, budavać Muziej historyi biełaruskaj dziaržaŭnaści i našaha naroda i lubavacca, jakimi my byli i kolki stahodździaŭ my žyviem, u asnovie pavinna lažać ekanomika. A heta — ludzi.

Kali my chočam pracavać, kiravać pracesami, nijakaha strachu niama, što da nas pryjeduć (mihranty ź inšych krain). Z tysiačy čałaviek buduć u nas, dapuścim, 60 abo 100 čałaviek zamiežnikaŭ. Heta narmalnaja praktyka. A ŭvohule ŭ nas pracoŭnych resursaŭ u pryncypie dastatkova. A dzie nie chapaje, my praśviatlim kožnaha čałavieka i voźmiem jaho žyć na samaj pryhožaj ziamli — biełaruskaj ziamli. Ź luboj krainy. Tych, chto zachoča pracavać».

Jon pry hetym adznačyŭ, što mihranty z roznych krain pavinny być raśsielenyja pa terytoryi Biełarusi. Akcent taksama budzie zrobleny na zaprašeńni pryjazdžać adrazu siemjami.

Kamientary34

  • Vitaŭt
    25.04.2025
    Niešta tarakan zavarušyŭsia paśla taho, kali pakistanskija radykały zdiejśnili bojniu sa stralaninaj u indyjskim Pałahchamy.
  • Biełarus
    25.04.2025
    Jen sam nie biełarus, a taksama pa baćku adtul adniekul, jon i jaho mientšaŭki rasiejskija padsciłki jakija słužać pucinu nienavidziać biełarusaŭ, i tamu chočuć naviesci azijatau kab jany apładatvarali našych dziaŭčynak. A ŭ ich pryniata ŭstupać u pałavuju suviaź i bruchacić z 13 hadovymi dziaŭčynkami .
  • 296284002
    25.04.2025
    Sam jed́ v Pakistan ot hłaz dołoj, nieofieodał Saška.

Ciapier čytajuć

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Izrail departavaŭ Hretu Tunbierh. Jaje pasadzili ŭ samalot13

«Pasprabujcie hady praz try». Mieniedžar vyjechaŭ u ZŠA ź biełaruskim ofisam paśla 2020 hoda. Paŭtarać (pakul) nie raić8

Hajdukievič paraiŭ vykładvać u tyktok «nie dupu»16

Biełaruska padzialiłasia ŭražańniami ad aŭtobusnaha tura ŭ Dahiestan — 32 hadziny da pieršaha načleha2

Achmataviec u Kurskaj vobłaści rasstralaŭ kramu z hranatamiota. Z-kanały zaklikali pakarać jaho, ale pozna2

Novy film z «dziciom Biełarusi». Jak «Baleryna» praciahvaje spravu Džona Uika7

U žančyny ŭ Hiermanii naradziŭsia 100-y praŭnuk

U Biełarusi krytyčna padaje naradžalnaść. A jak u susiednich krainach?16

Rasijanie nanieśli masiravany ŭdar pa Kijevie i Adesie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi

Kamandujučym NATA staŭ hienierał Hrynkievič. Uražvaje, nakolki jon padobny da niekatorych Hrynkievičaŭ, jakija žyvuć u Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić