Hramadstva33

Novyja dziciačyja sady i paliklinika: što pabudujuć u Pieršamajskim rajonie

Što pabudujuć, a što źniasuć u 2025 hodzie ŭ staličnym Pieršamajskim rajonie, vydańniu «Minsk-Naviny» raspavioŭ pieršy namieśnik kiraŭnika administracyi Maksim Sakałoŭ.

Žyllo

— U 2025-m my płanujem uvieści ŭ ekspłuatacyju dzieviać žyłych damoŭ ahulnaj płoščaj kala 78 tys. kv. m, — raspaviadaje pieršy namieśnik kiraŭnika administracyi Pieršamajskaha rajona Maksim Sakałoŭ. — Usie jany ŭžo budujucca, tak što svaje abaviazacielstvy pierad minčanami raźličvajem vykanać. Budzie zavieršana zabudova ŭ miežach vuł. Vałhahradskaj — Naŭharodskaj, dzie zastałosia ŭźvieści try damy. Jašče dva źjaviacca ŭ kvartale «Mahistr» da 3 lipienia. Taksama žyllo budujuć na vuł. F. Skaryny, kala vajskovaj čaści № 3214 i na skryžavańni vuł. Akademika Kupreviča i Prahramistaŭ.

Što da bolš addalenaj pierśpiektyvy, to ŭ Pieršamajskim jość dźvie bujnyja placoŭki dla ŭźviadzieńnia žylla ŭ bližejšyja piać hadoŭ. Adna ź ich — byłaja terytoryja elektramiechaničnaha zavoda «Ahat», dzie praduhledžvajecca pabudavać 75 tys. kv. m dla tych, chto maje patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ i šmatdzietnych siemjaŭ. Druhaja bujnaja placoŭka — va Uruččy, za budaŭničym rynkam. Tam płanujuć uźvieści 100 tys. kv. m žylla.

— Užo viasnoj na hetaj terytoryi majuć namier prystupić da znosu starych karpusoŭ i rasčystcy placoŭki. Pracy va Uruččy pačnucca ŭ 2027 hodzie, — udakładniaje Sakałoŭ.

Palikliniki

Fota: Minskbud

— U 2025-m my surjozna ŭzialisia za ŭstanovy achovy zdaroŭja, — kaža pieršy namieśnik kiraŭnika rajonnaj administracyi. — Tak, na terytoryi Pieršamajskaha znachodziłasia paliklinika haradskoha ankałahičnaha centra, jakaja padlahała rekanstrukcyi. Pieršaja čarha rabot praduhledžvała znos staroha budynka. Jaho zaviaršyli ŭ studzieni. Druhaja čarha — heta budaŭnictva novaha korpusa. U siaredzinie sakavika na abjekcie pačalisia budaŭniča-mantažnyja raboty. Padradčyk, Budtrest №1, pracuje chutka, padmurkavaja plita amal hatovaja. Na miescy sastarełaha zbudavańnia źjavicca novaje — vaśmipaviarchovaje, płoščaj 18 tys. kv. m. U novaj paliklinicy budzie pamiaškańnie kafiedry ankałohii, navučalnyja aŭdytoryi, adździaleńni pramianiovaj dyjahnostyki, fizijaterapieŭtyčnaha lačeńnia, UHD-dyjahnostyki, kansultatyŭna-palikliničnaje i inšyja.

Jašče adzin važny miedycynski abjekt — paliklinika ŭ žyłym rajonie Uschodni. Ciapier tam viaduć fasadnyja pracy. Zdać abjekt płanujuć raniej narmatyŭnych terminaŭ — u 2025 hodzie.

Navučalnyja ŭstanovy

— Škoł u rajonie dastatkova, adnak daškolnych ustanoŭ mała, — tłumačyć Sakałoŭ. — Tamu dva dziciačyja sadki ŭzvodziać va Uschodnim, dzie ŭ apošni čas aktyŭna išło žyllovaje budaŭnictva. U dziejučych sadkach miescaŭ nie chapaje, i haradžanam davodzicca vazić małych u inšyja rajony. Pavodle prahnozu śpiecyjalistaŭ, paśla ŭvodu ŭ ekspłuatacyju novych daškolnych ustanoŭ patrebnaści Pieršamajskaha buduć zadavoleny.

Abodva budynki znachodziacca ŭ vysokaj stupieni hatoŭnaści, ich adkryjuć sioleta. Dziciačy sadok u miežach vuł. Fohiela — Hurćjeva raźličany na 230 miescaŭ, a raźmieščany na vulicy 50 hadoŭ Pieramohi prymie 190 chłopčykaŭ i dziaŭčynak.

Tym nie mienš pra škoły ŭ Pieršamajskim nie zabyvajucca. Ciapier u dźviuch ź ich idzie kapitalny ramont.

— Budynki staryja, tamu padčas rabot uźnikajuć prablemy, — adznačaje Sakałoŭ. — Naprykład, u SŠ № 115 źjavilisia zaŭvahi pa apornaj zdolnaści niekatorych kanstrukcyj, što zapatrabavała peŭnych prajektnych rašeńniaŭ i dadatkovaj ekśpiertyzy.

Adnak usie pieraškody paśpiachova pieraadolenyja. Ciapier paŭnavartasna pracujem na abjekcie i płanujem całkam zaviaršyć jaho da 1 vieraśnia.

Što prybiaruć

Jašče adna zadača, jakuju davodzicca vyrašać, — znos niedabudavanych abo starych nieekspłutavanych budynkaŭ. Heta i pryznanaje avaryjnym zbudavańnie ŭ Instrumientalnym zavułku, i daŭhabud na vuł. Kursanta Hvišyjani. Były budynak UKB Pieršamajskaha rajona, jaki znachodziŭsia ŭ Kalininhradskim zavułku, niadaŭna źnieśli.

— Pa prajekcie na hetym miescy nie praduhledžana ŭźviadzieńnie novych abjektaŭ. Budzie tolki zialonaja zona, — paviedamlaje Sakałoŭ. — Ad hramadzian užo pastupajuć prapanovy vysadzić tam drevy i chmyźniaki. Hetyja pažadańni ŭličym. Hetaj viasnoj my nie paśpiejem zaniacca azielanieńniem, pakolki budynak źniesieny niadaŭna i dakumienty pa abjekcie jašče afarmlajucca. Tamu raboty zapłanavany na vosień. My majem namier zaprasić hramadzian uziać udzieł u ich.

Kamientary3

  • .
    20.04.2025
    Pakazalna, što ŭłady, kali raskazvajuć pra budaŭnictva, zdymki padbirajuć usio ž ź zialonych zon.

    2. "vysadzić tam drevy i chmyźniaki"
    Zdajecca ž, u sučasnym vykarystańni chmyźniaki heta pra toje, što samo zarasło, zaraśniki. A vysadzić možna kusty, kustoŭje.
  • Wunderwaffe
    20.04.2025
    1) Zdanije śnieśli, a dokumienty jeŝie nie oformili?
    2) Žilje stroim viezdie, a dietskije sadiki v vojennom horodkie.
  • Chto u nas samy nuždajuščyjsia?
    20.04.2025
    Wunderwaffe,
    1) mohuć aformić na štości inšaje akramia zialonaj zony.
    2) nie "viezdie", a taksama vakoł vajennych haradkoŭ. Jak skazana "dla nuždajuŝichsia".

Ciapier čytajuć

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud33

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud

Usie naviny →
Usie naviny

Na «Biełaruśfilmie» siarod biaskoncych filmaŭ pra vajnu narešcie zdymuć navahodniuju kamiedyju4

Zamianiŭ 95% trupy, ale nie zavajavaŭ publiku. Što robić ź biełaruskim baletam eks-premjer rasijskaj Maryinki4

Pucin nie pryjedzie na sustreču ź Zialenskim u Kanstancinaŭku9

Vučyč pryvioŭ u prykład biełaruskuju roŭnaść rehijonaŭ i pastaviŭ Barysaŭ u adzin šerah ź Minskam5

Ukraina stvoryć Nacyjanalny panteon u Kijeva-Piačerskaj łaŭry. Čym jon budzie adroźnivacca ad aficyjoznaha panteona ŭ Biełarusi?2

35‑hadovy dalnabojščyk ź Biełarusi raptoŭna pamior u Kitai. Heta muž samaj tytułavanaj biełaruskaj dziudaistki13

Z pačatku vajny ŭ Čornym mory mahło zahinuć da 100 tysiač delfinaŭ6

Pobač z Tałstym i Dastajeŭskim: u rasijskuju školnuju prahramu pa litaratury ŭklučać knihi pra «SVA»13

U Tehieranie prachodzić raźvitańnie z Ali Chamieniei: Miadźviedzieŭ pahražaje błakadaj pralivaŭ, a novy lidar Irana chavajecca ŭ bunkiery6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud33

Milicyja zatrymała taho samaha rasijskaha turysta, jaki kinuŭ niedakurak na vulicy. Zaŭtra sud

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić