Usiaho patrochu

U centry Biełaviežskaj puščy pabačyli amierykanskaha hościa

Samca šeraha junka (Junco hyemalis) rehularna zaŭvažajuć padčas častavańnia na karmušcy ŭ polskaj vioscy Hrudki za 2300 m ad miažy ź Biełaruśsiu. Nazirali jaho i ŭ čaradzie sinic, piša «Dzikaja pryroda pobač».

Fota: Laura Wolf, CC BY 2.0, Flickr.

Šery junka hniazdujecca ŭ Paŭnočnaj Amierycy. A ŭ Polščy heta ŭsiaho tolki druhaja rehistracyja vidu paśla 1963 hoda.

Haspadynia karmuški śćviardžaje, što naziraje ptušku ŭžo niekalki miesiacaŭ zapar. Uviečary ptuška kudyści źlataje na načoŭku. Jość šaniec, što ptuška zalacić i ŭ Biełaruś.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

U minskaj Malinaŭcy na miescy daŭhabuda pabudujuć novy handlovy centr i parkinh1

Ukrainskija chakiery vyśvietlili, jak apieratary rasijskich dronaŭ vykarystoŭvajuć Biełaruś11

Zamiežnyja dypłamaty, jakija pracujuć u Minsku, na Dzień rodnaj movy padzialilisia niepierakładalnymi słovami sa svaich moŭ3

Siamja z šaści čałaviek atruciłasia hrybnym supam u Vaŭkavyskim rajonie1

Zialenski: ZŠA patrabujuć addać Danbas Rasii48

Da Dnia rodnaj movy «Łuč» vypuściŭ limitavanuju kalekcyju hadzińnikaŭ4

Jochanies Kłeba zavajavaŭ šosty załaty miedal na Alimpijadzie-2026 i 11‑y ŭ karjery

Fica: Słavakija prypynić pastaŭki elektraenierhii va Ukrainu, kali Kijeŭ budzie pieraškadžać pastaŭkam nafty praz «Družbu»3

Vydaviectva «Technałohija» prypyniła pracu10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja13

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić