Mierkavańni1212

Šrajbman adkazvaje, ci mohuć pieramovy pa Ukrainie prajści ŭ Biełarusi

A taksama — ci moža na ich vyrašacca pytańnie biełaruskich palitviaźniaŭ.

Analityk Arciom Šrajbman. Skrynšot videa prahramy «Hadzińničak cikaje»

U novym vypusku prahramy «Hadzińničak cikaje» analityk Arciom Šrajbman razvažaje: Biełaruś moža stać miescam pieramoŭ tolki ŭ vypadku kapitulacyi Ukrainy, bo ŭ jaje nie budzie mahčymaści vybirać placoŭku (naprykład, jak było ŭ pačatku vajny, kali nie było zrazumieła, nakolki Ukrainie ŭdasca vystajać).

Ale pry inšych scenarach, kali Ukraina zastajecca dastatkova mocnaj, to jakaja matyvacyja jechać u Biełaruś, zadajecca pytańniem Šrajbman.

«Ty jedzieš prosta na terytoryju svajho voraha pa fakcie. Adroźnieńnie ad 2015 hoda — što Łukašenka straciŭ hetu aŭru niejtralnaści, całkam. Ale i tady byli pytańniečki. I tady byli čutki, što prasłuchoŭka stajała ŭ kabinietach zachodnich i ŭkrainskich delehacyj i pieradavała ŭsio ŭ Rasiju, i ŭ pryncypie byli sumnievy nakont taho, nakolki heta niejtralnaja placoŭka», — kaža analityk.

Taja ž Ankara — bolš prymalny varyjant.

Ale vyrašać asobnyja pytańni — naprykład, vyzvaleńnie vajennapałonnych, viartańnie ŭciekačoŭ — mohuć praź Biełaruś, ličyć Šrajbman.

Ci mohuć biełaruskija palitviaźni stać častkaj pieramoŭ? Składana ŭjavić, što heta buduć abmiarkoŭvać na samich pieramovach, miarkuje Šrajbman. Mahčyma, Łukašenku mohuć pastavić umovu pierad imi — kali chočaš za stoł pieramoŭ, to vypuści palitviaźniaŭ, heta tvoj «uvachodny kvitok».

Ale Šrajbman aścierahajecca, što kali Łukašenku i «praniasuć na pieramovy», to biez umoŭ, i jon tam vyrašyć svaju zadaču — «choć krychu, ale pieraharnuć staronku».

«Jon atrymlivaje zhadku ŭ niejkim tekście mirnych pieramoŭ, jon pasiadzieŭ ź vialikimi ludźmi, jon atrymlivaje niejkaje pierahortvańnie, jon atrymlivaje mienšuju zaškvarnaść paśla — adpaviedna ŭmovy, jakija raniej choć niejak źviazvalisia z pravami čałavieka, spyniajuć ź imi źviazvacca. U krainie narmalizujecca Turkmienistan», — akreślivaje scenar analityk.

Taki farmat, na dumku Šrajbmana, naškodzić Biełarusi.

«Pry ŭsim tym, što my možam atrymać niejki vyvad Rasii ź Biełarusi, niejkaje zamacavańnie statusu-kvo, niepahłybleńnie nas u rasijskuju arbitu, my pry hetym atrymlivajem poŭnuju narmalizacyju taho tryndzieca, jaki adbyvajecca z pravami čałavieka».

Kamientary12

  • Rudy Tramp
    23.12.2024
    Tak, palaču v biełoruśsiju abo asmaniju pieramaŭlacca. Abaviazkova
  • Błazien Ze
    23.12.2024
    Źbiaru samit miru ŭ Dokšycach. I biaz ŭdziełu rsfsr
  • Acab
    23.12.2024
    Treba nam ŭ arbitu Nikarahua zaskočyć, kab ad rasiejskaje adarvacca

Ciapier čytajuć

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton38

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton

Usie naviny →
Usie naviny

Ryhor Astapienia pakidaje jutub-prajekt «Hadzińničak cikaje»23

U rajonie Kałodziščaŭ siońnia zdarylisia dva mocnyja pažary FOTAFAKT5

U Breście abvaliłasia budynina4

Kadry z pamierłym kiroŭcam fury, jakija publikuje prapahanda, nie źviazanyja z ukrainskaj atakaj dronaŭ5

SBU śćviardžaje, što źniščany abo paškodžany 41 samalot stratehičnaj avijacyi Rasii — padrabiaznaści śpiecapieracyi14

Zialenski paćvierdziŭ udzieł Ukrainy ŭ pieramovach u Stambule1

«Ruski Piorł-Charbar». Z-kanały ŭ šoku ad ukrainskaj ataki na rasijskija aeradromy27

Ukraina masiravana atakavała rasijskija aeradromy i źniščała bambardzirovačnuju avijacyju44

Kaja Kałas: Kitaj zabiaśpiečvaje Rasii 80% tavaraŭ padvojnaha pryznačeńnia i padsiłkoŭvaje vajnu va Ukrainie13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton38

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić