Śviet

Pamior samy stary čałaviek na płaniecie

Maryja Brańjas Marera, jakaja źjaŭlałasia z 2022 hoda najstarejšym žyvym čałaviekam na Ziamli, pamierła va ŭzroście 117 hadoŭ, pra heta paviedamiła jaje siamja na staroncy ŭ sacsietcy X.

Wikimedia Commons

Maryja Brańjas Marera naradziłasia ŭ San-Francyska 4 sakavika 1907 hoda, jana była dačkoj žurnalista z Pampłony i maci-katałonki. U dziacinstvie jana pierajechała ź siamjoj u Novy Arlean, dzie jaje baćka zasnavaŭ časopis Mercurio i paśpiachova vydavaŭ jaho dla ispanamoŭnych amierykancaŭ.

U 1915 hodzie siamja pryniała rašeńnie viarnucca ŭ Ispaniju, adnak baćka pamior ad suchotaŭ prosta na karabli. Hulajučy sa svaimi bratami, Brańjas zvaliłasia ź vierchniaj pałuby na nižniuju, straciŭšy słych na adno vucha.

Maci z dačkoj pasialiłasia ŭ Katałonii, dzie Maryja ŭ 1931 hodzie vyjšła zamuž za doktara Žaana Mareta. Padčas Hramadzianskaj vajny ŭ Ispanii jana pracavała pobač ź im u jakaści miedsiastry ŭ palavym špitali ŭ Truchiljo.

U ich było troje dziaciej, adzinaccać unukaŭ i trynaccać praŭnukaŭ. U 1990-ja hady Maryja Brańjas padarožničała pa Jehipcie, Italii, Niderłandach i Anhlii, zajmałasia šyćciom, muzykaj i čytańniem. Z 2000 hoda žyła ŭ domie sastarełych u Ołacie.

U 2019 hodzie Maryja adkazała na pytańnie ab tym, jak jana ŭsprymaje techničnyja, sacyjalnyja i hramadskija źmieny za doŭhija hady svajho žyćcia: adbylisia tatalnyja źmieny, u tym liku i prahresiŭnyja. Usio prajšło doŭhi šlach, asabliva toje, jak ludzi majuć kantaktavać dzin z adnym. Ciapier heta lohka, a raniej było ciažka».

U krasaviku 2020 hoda ŭ doŭhažycharki vyjavili lohkuju formu kavidu: u jaje raźviłasia infiekcyja močavyvodnych šlachoŭ, i jana adčuła niedamahańnie, ale nie vyjaŭlała zvyčajnych simptomaŭ, takich jak lichamanka i dychavica. Jana była źmieščana ŭ karancin u svaim pakoi i pieraadoleła chvarobu biez špitalizacyi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarus znajšoŭ manietu I stahodździa. Ci možna na joj uzbahacicca?2

Tramp zajaviŭ, što, «napeŭna», nie pojdzie na treci termin2

«Fłahštok» skłaŭ kartu načnych pralotaŭ dronaŭ nad Homielščynaj. Situacyja niezvyčajnaja6

Pamior były prezident Rumynii, jaki adyhraŭ klučavuju rolu pry źviaržeńni Čaŭšesku

Zialenski raskazaŭ, jak vajna paŭpłyvała na jaho zdaroŭje5

Prezidentku Šviejcaryi abvinavačvajuć u naniasieńni krainie miljardnych strataŭ, bo nie ŭmieła razmaŭlać z Trampam7

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić