Zdaroŭje

Novy test pradkazvaje demiencyju za 9 hadoŭ da pastanoŭki dyjahnazu

Dakładnaść novaha testa pieravyšaje 80%. U čym jaho sutnaść?

Fota: Luis Alvarez / Getty Images

Vučonyja z Łondanskaha ŭniviersiteta Karalevy Maryi raspracavali novuju mietodyku, jakaja dazvalaje prahnazavać raźvićcio demiencyi z dakładnaściu zvyš 80% za dzieviać hadoŭ da pastanoŭki dyjahnazu. Hety mietad značna pieraŭzychodzić tradycyjnyja padychody.

Jak piša vydańnie Scitech Daily, prahnastyčny test zasnavany na analizie źmienaŭ u efiektyŭnaści suviazi «sietki režymu pa zmaŭčańni» (DMN), jakaja abjadnoŭvaje dziesiać abłaściej mozhu dla vykanańnia peŭnych kahnityŭnych funkcyj. Mienavita DMN u pieršuju čarhu paražajecca chvarobaju Alchiejmiera.

U hetym im dapamahli zdymki funkcyjanalnaj mahnita-rezanansnaj tamahrafii (fMRT), jakija zachoŭvajucca ŭ Brytanskim bijabanku. Usiaho byli praanalizavany zdymki zvyš 1100 čałaviek.

Daśledčyki prysvoili kožnamu pacyjentu značeńnie vierahodnaści raźvićcia demiencyi na asnovie taho, nakolki efiektyŭnaść suviazi jaho DMN adpaviadaje šabłonu, jaki pakazvaje na demiencyju, abo kantrolnamu šabłonu (biez demiencyi).

Zatym navukoŭcy paraŭnoŭvali svaje prahnozy ź miedycynskimi danymi kožnaha pacyjenta, zarehistravanymi ŭ Brytanskim bijabanku.

Vyniki, pra jakija navukoŭcy raskazali ŭ časopisie Nature Mental Health, pakazali, što ich madel z dakładnaściu bolš za 80% pradkazała pačatak demiencyi za dzieviać hadoŭ da taho, jak byŭ pastaŭleny aficyjny dyjahnaz.

Akramia taho, padčas svajho daśledavańnia navukoŭcy vyjavili ŭździejańnie hienietyčnaj ryzyki chvaroby Alchiejmiera i sacyjalnaj izalacyi na źmieny ŭ DMN i vierahodnaść raźvićcia demiencyi.

Hetaje adkryćcio, jak adznačajuć aŭtary, budzie mieć žyćciova važnaje značeńnie dla rańniaj dyjahnostyki i bolš dakładnaha prahnazavańnia demiencyi, raspracoŭki mietadaŭ lačeńnia, jakija zmohuć pieraduchilić niezvarotnuju stratu kletak hałaŭnoha mozhu, što ŭ vyniku vyklikaje simptomy demiencyi.

Raspracavany padychod patencyjna moža zapoŭnić vielizarny kliničny prabieł, pradstaviŭšy nieinvazijny bijamarkior demiencyi — fMRT. Zbor nieabchodnych danych na MRT-skaniery zajmaje kala 6 chvilin, tamu jaho možna intehravać u ciapierašnija dyjahnastyčnyja mietady, asabliva tam, dzie MRT užo vykarystoŭvajecca.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ci atrymajecca va ŭładaŭ viarnuć dziaciej mihrantaŭ u biełaruskija škoły? Naŭrad ci, ale jany sprabujuć — prymusova7

Ci atrymajecca va ŭładaŭ viarnuć dziaciej mihrantaŭ u biełaruskija škoły? Naŭrad ci, ale jany sprabujuć — prymusova

Usie naviny →
Usie naviny

Na vajnie va Ukrainie źnik jašče adzin biełarus, jaki vajavaŭ na baku Rasii2

U Rasii apublikavali aryjenciroŭku na ŭładalnika fur, jakoha padazrajuć u dačynieńni da ataki na vajskovyja aeradromy2

«Smurod taki, što niemahčyma dychać». Dom u «Minsk-Śviecie» try dni zalivała kanalizacyjaj3

«My kidali kamiani, kab jany nie ŭźlatali». Adnym z tych, chto sprabavaŭ spynić drony, što vylatali z fur, byŭ biełarus Anton64

Budzie da +31°S2

Mužčyna zasumniavaŭsia ŭ baćkoŭstvie čaćviarych dziaciej. I nie darma15

Lvoŭski: Da kanca stahodździa ŭ Biełarusi zastaniecca try miljony čałaviek, kali trendy nie źmieniacca25

«Ciažka». Jak vypuskniki-ajcišniki (nie) znachodziać pracu ŭ 2023—20253

Kiroŭcy fur z dronami, što atakavali rasijskija aeradromy, raskazali, chto i navošta ich naniaŭ8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci atrymajecca va ŭładaŭ viarnuć dziaciej mihrantaŭ u biełaruskija škoły? Naŭrad ci, ale jany sprabujuć — prymusova7

Ci atrymajecca va ŭładaŭ viarnuć dziaciej mihrantaŭ u biełaruskija škoły? Naŭrad ci, ale jany sprabujuć — prymusova

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić