Zdaroŭje

Novy test pradkazvaje demiencyju za 9 hadoŭ da pastanoŭki dyjahnazu

Dakładnaść novaha testa pieravyšaje 80%. U čym jaho sutnaść?

Fota: Luis Alvarez / Getty Images

Vučonyja z Łondanskaha ŭniviersiteta Karalevy Maryi raspracavali novuju mietodyku, jakaja dazvalaje prahnazavać raźvićcio demiencyi z dakładnaściu zvyš 80% za dzieviać hadoŭ da pastanoŭki dyjahnazu. Hety mietad značna pieraŭzychodzić tradycyjnyja padychody.

Jak piša vydańnie Scitech Daily, prahnastyčny test zasnavany na analizie źmienaŭ u efiektyŭnaści suviazi «sietki režymu pa zmaŭčańni» (DMN), jakaja abjadnoŭvaje dziesiać abłaściej mozhu dla vykanańnia peŭnych kahnityŭnych funkcyj. Mienavita DMN u pieršuju čarhu paražajecca chvarobaju Alchiejmiera.

U hetym im dapamahli zdymki funkcyjanalnaj mahnita-rezanansnaj tamahrafii (fMRT), jakija zachoŭvajucca ŭ Brytanskim bijabanku. Usiaho byli praanalizavany zdymki zvyš 1100 čałaviek.

Daśledčyki prysvoili kožnamu pacyjentu značeńnie vierahodnaści raźvićcia demiencyi na asnovie taho, nakolki efiektyŭnaść suviazi jaho DMN adpaviadaje šabłonu, jaki pakazvaje na demiencyju, abo kantrolnamu šabłonu (biez demiencyi).

Zatym navukoŭcy paraŭnoŭvali svaje prahnozy ź miedycynskimi danymi kožnaha pacyjenta, zarehistravanymi ŭ Brytanskim bijabanku.

Vyniki, pra jakija navukoŭcy raskazali ŭ časopisie Nature Mental Health, pakazali, što ich madel z dakładnaściu bolš za 80% pradkazała pačatak demiencyi za dzieviać hadoŭ da taho, jak byŭ pastaŭleny aficyjny dyjahnaz.

Akramia taho, padčas svajho daśledavańnia navukoŭcy vyjavili ŭździejańnie hienietyčnaj ryzyki chvaroby Alchiejmiera i sacyjalnaj izalacyi na źmieny ŭ DMN i vierahodnaść raźvićcia demiencyi.

Hetaje adkryćcio, jak adznačajuć aŭtary, budzie mieć žyćciova važnaje značeńnie dla rańniaj dyjahnostyki i bolš dakładnaha prahnazavańnia demiencyi, raspracoŭki mietadaŭ lačeńnia, jakija zmohuć pieraduchilić niezvarotnuju stratu kletak hałaŭnoha mozhu, što ŭ vyniku vyklikaje simptomy demiencyi.

Raspracavany padychod patencyjna moža zapoŭnić vielizarny kliničny prabieł, pradstaviŭšy nieinvazijny bijamarkior demiencyi — fMRT. Zbor nieabchodnych danych na MRT-skaniery zajmaje kala 6 chvilin, tamu jaho možna intehravać u ciapierašnija dyjahnastyčnyja mietady, asabliva tam, dzie MRT užo vykarystoŭvajecca.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić12

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić

Usie naviny →
Usie naviny

Fiaduta: Maja pavaha da Źmitra Daškieviča pavyšałasia try razy. I ciapier — iznoŭ5

Jak pahroza z boku Rasii zrabiła Hiermaniju viadučaj vajskovaj siłaj Jeŭropy7

U Tel-Avivie ŭ vyniku abstrełu zahinuŭ 52‑hadovy ŭradženiec Viciebska

U Maskvie na hihancki termin asudzili maładoha biełarusa — za padpał łakamatyva jamu zapłacili ŭsiaho $26

Jak Brestčyna z «achviary industryjalizacyi» pieratvaryłasia ŭ pramysłovaha lidara krainy5

Navukoŭcy: sabaka staŭ najlepšym siabram čałavieka značna raniej, čym ličyłasia2

Aryna Sabalenka abaraniła tytuł u Majami i paŭtaryła rekord Štefi Hraf4

«Zaraz u mianie tolki adna meta — vyvieźci adsiul dziaciej jak maha chutčej». Biełarusy raskazali, jak mianiajecca ich žyćcio19

U Homieli ŭłady niezakonna pradali kvateru, što naležała šmatdzietnaj siamji

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić12

«Miesiacami ŭ kabinie, na siabie zabiŭ. I staŭ pytać: moža, žonka taksama budzie pracavać?». Čamu emihracyja raźbivaje siemji i što rabić, kab usio papravić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić