Śviet99

Finlandyja siomy hod zapar pryznana samaj ščaślivaj krainaj u śviecie

Śledam za joj iduć try skandynaŭskija krainy: Danija, Isłandyja i Šviecyja.

Finy sustrakajuć Džo Bajdena ŭ aeraporcie Chielsinki paśla samita NATA ŭ Vilni. Lipień 2023 hoda. Fota: Susan Walsh / AP

Finlandyja siomy hod zapar pryznanaja samaj ščaślivaj krainaj śvietu, havorycca ŭ apublikavanym u sieradu štohadovym dakładzie AAN «Suśvietny dakład pra ščaście».

U pieršuju dvanaccatku samych ščaślivych krain uvajšli Danija, Isłandyja, Šviecyja, Izrail, Niderłandy, Narviehija, Luksiemburh, Šviejcaryja, Aŭstralija, Novaja Ziełandyja i Kosta-Ryka.

Usiaho ŭ śpisie 143 krainy, samy apošni Afhanistan.

Biełarusi ŭ śpisie niama. Čechija — 18-ja, Litva — 19-ja, Estonija — 34-ja, Polšča — 35-ja, Łatvija — 46-ja, Rasija — 72-ja, Ukraina — 105-ja.

Upieršyniu z 2012 hoda, kali byŭ apublikavany pieršy «Suśvietny dakład pra ščaście», u lik 20 samych ščaślivych krain nie ŭvajšli ni ZŠA, ni Niamieččyna, jakija apuścilisia na 23-je i 24-je miescy adpaviedna. Tady jak susiedniaja Aŭstryja — 14-ja, a Kanada — 15-ja.

U paraŭnańni z 2006-2010 hh., samaje vialikaje padzieńnie indeksa ščaścia adbyłosia ŭ Afhanistanie, Livanie i Iardanii, a samy vialiki rost — u Sierbii, Bałharyi i Łatvii.

Indeks ščaścia vymiarajecca takimi subjektyŭnymi kryterami, jak acenka ludźmi ŭzroŭniu svajho ščaścia i ich zadavolenaść žyćciom, a taksama abjektyŭnymi pakazčykami, takimi jak vałavy ŭnutrany pradukt na dušu nasielnictva, dastupnaść sacyjalnaj padtrymki, praciahłaść zdarovaha žyćcia, svaboda i ŭzrovień karupcyi, piša Delfi.lv.

Daśledčyk univiersiteta Chielsinki Dženifier de Paoła adznačyła, što ŭzrovień ščaścia finaŭ u asnoŭnym vyznačajecca ich ciesnaj suviaźziu z pryrodaj i bałansam zdarovaha i aktyŭnaha žyćcia.

«Finskaje hramadstva charaktaryzujecca ŭzajemnym davieram, svabodaj i vysokaj stupieńniu aŭtanomii», — adznačaje daśledčyk.

Kamientary9

  • 1
    20.03.2024
    Što datyčycca nardyčnych krain, to zhodna ź ich mentalitetam, skazać, što ty nie zadavodieny žyćciem - jak by abraźliva. Jany ličać, što niezadavolenaść - heta kali ŭ žyćci sapraŭdy vielmi mocnyja prablemy (ciažkaja chvaroba, śmierć blizkaha svajaka i h.d.) U astatnich vypadkach, navat kali ŭ žyćci daloka nie ŭsio hładka i navat kali jany umierana depresujuć, to siaroŭna buduć kazać: ja ščaślivy, ja - usim zadavoleny! A ŭ słavian, naprykład, usie naadvarot: navat kali žyćcio spakojnaje i ŭsiaho chapaje, to siaroŭna treba abaviazkova panyć i na niešta paskardzicca. I hetuju roźnicu ŭ mentalitetatach vielmi ciažka ŭličvać u indeksie.
  • š
    20.03.2024
    etot mif (prank) zašieł śliškom daleko
  • Maksim Dizajnier
    20.03.2024
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Usie naviny →
Usie naviny

Navalničny front dabraŭsia da Minska

Źmierajcie svaju taliju i rost — hetyja dźvie ličby šmat skažuć pra vaša zdaroŭje

Urad vyznačyŭsia ź pieranosam pracoŭnych dzion u nastupnym hodzie

Učora ŭ Minsku prapaŭ chłopčyk, jaki nie razmaŭlaŭ

«Čamu ty adklučyŭ ruchaviki?» Papiaredni dakład ab katastrofie samalota Air India vyklikaŭ jašče bolš sprečak4

«Razam adkryvali kantynient biełaruščyny». Vincuk Viačorka zhadaŭ pra Edvarda Zajkoŭskaha3

Na Vałyni raźbiŭsia francuzski źniščalnik Mirage4

Premjeru i śpikieru Siejma Litvy prypomnili, što jany 17 hadoŭ tamu jeździli ŭ Biełaruś6

«Hetaje haŭno treba spyniać». Kurs, Roŭda, Łojka dy inšyja biełarusy pra dykpiki Stryžaka53

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada8

Suśvietnaja zorka Džejsan Deruła zajechaŭ u Biełaruś. Premjer Turčyn vadziŭ jaho pa Domie ŭrada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić