Ježa11

Nazvali samuju syrnuju krainu ŭ śviecie. I nie, heta nie Francyja

Zhodna z novym dakładam, 9 z 10 krain, jakija bolš za ŭsio vyrablajuć, spažyvajuć i dumajuć pra syr, znachodziacca ŭ Jeŭropie. 

Photo: Daniel Vogl/dpa (Photo by Daniel Vogl/picture alliance via Getty Images)

Niekatoryja narody pavinny lubić syr bolš, čym inšyja, praŭda? I jak vymierać takuju prychilnaść? Na hetyja nadzionnyja pytańni narešcie adkazali cikaŭnyja ludzi z ahienctva markietynhavych daśledavańniaŭ Mintel, paviedamlaje Euronews.

U svajoj novaj spravazdačy «Samyja syrnyja krainy śvietu» jany aceńvajuć kožnuju krainu pa imparcie syru, jaho vytvorčaści i kolkaści zapytaŭ u Google na słova «syr» na ich rodnaj movie.

I vyniki nievierahodna dobryja dla Jeŭropy, krainy jakoj zaniali dzieviać ź dziesiaci miescaŭ u tym-10.

Kančatkovy rejtynh samych syrnych krain śvietu pa viersii Mintel vyhladaje tak:

8-10. Šviecyja, Finlandyja i Danija. 7. Šviejcaryja. 6. Brytanija. 5. Aŭstryja. 4. ZŠA (adzinaja kraina pa-za Jeŭropaj). 3. Bielhija. 2. Francyja. 

A pieramožcam u naminacyi «Samaja syrnaja kraina» stali Niderłandy — radzima šalona papularnych hatunkaŭ haŭdy i edama.

Nievialikaja pa terytoryi kraina z nasielnictvam usiaho 17 miljonaŭ čałaviek štohod impartuje syru na 14 dalaraŭ (13 jeŭra) (3,1 kiłahrama) na čałavieka, što robić Niderłandy samym bujnym pakupnikom syru siarod usich krain. Tam taksama vyrablajuć 38 hatunkaŭ, jakija jaduć pa ŭsim śviecie.

Akramia taho, hałandcy dumajuć pra syr bolš, čym chto-niebudź inšy ŭ śviecie: na dušu nasielnictva prypadaje najbolšaja kolkaść štomiesiačnych zapytaŭ u Google pa zapycie «syr» na rodnaj movie.

Kamientary1

  • Kałmaty Vožyk
    07.03.2024
    Jość u Hłybockim rajonie takaja vioska (daŭniej, miastečka) Plisa. Tam za "polskim" časam isnavaŭ Małačarski  kaapieratyŭ. Lik čalcoŭ kaapieratyvu dasiahaŭ blizu 1000 čałaviek. Vykładčyki Vilenskaha univiersyteta imia Stefana Batoryja pisali navukovyja pracy ab efiektyŭnaści pracy hetaha kaapieratyvu, vydavali knihi.
    U šerahu syroŭ, jakija vyrablaŭ kaapierytyŭ -- karol usich syroŭ syr Emmiental, jaki dachodziŭ da kandycyi až paŭhoda. Pradukcyja šła na ekspart, byli firmovyja kramy ŭ Hłybokim i Vilni.
    A vy pra Hałandyju mnie baicie! A ciapier taho małaka z usiaho Hłybockaha rajonu -- chapaje, chiba na zhuščonku, kab zavod nie zakryli! Usio pryvaznoje! Syr -- Brest-Litoŭski, małako ŭ butelkach ci pakietach -- mahiloŭskaje, albo minskaje! Usio prasrali -- kałhaśniki, mać vašu za nahu!

Ciapier čytajuć

«Ja pieršamajskaje bydła i limita, bazaru nul. Ale blizki da centra pryniaćcia rašeńniaŭ». Što Tur piša pad psieŭdanimam u «ekstremisckim» čacie25

«Ja pieršamajskaje bydła i limita, bazaru nul. Ale blizki da centra pryniaćcia rašeńniaŭ». Što Tur piša pad psieŭdanimam u «ekstremisckim» čacie

Usie naviny →
Usie naviny

Na adzinym uroku 1 vieraśnia školniki buduć słuchać cytaty Łukašenki i pisać list pijanieram 2075 hoda13

Stała viadoma, za što cełuju siamju minskaha biznesmiena pryhavaryli da 5 hadoŭ kałonii7

Amal 40% rasijan ličać siabie «całkam asablivym narodam»11

«Uzrovień pravoŭ, svabod i ŭmoŭ pracy — horš, čym u školnaha nastaŭnika». Jak spravy ŭ vykładčykaŭ-praktykaŭ u BDUIR i techničnych VNU ŭ 2025 hodzie3

Maci rasijanina, jaki zahinuŭ na vajnie z Ukrainaj, pamierła na jaho mahile8

«Mnie navat ciažka vymaŭlać, što tam ruskija, biełarusy». Łukašenka znoŭ zajaviŭ pra «adzin narod»21

U Minsku zaviaršyli rekanstrukcyju škoły 1936 hoda VIDEA4

Źjaviŭsia novy štodzionny aŭtobusny rejs u Vilniu1

Užo 23 čałavieki vysłali z Polščy praz kancert Maksa Karža8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pieršamajskaje bydła i limita, bazaru nul. Ale blizki da centra pryniaćcia rašeńniaŭ». Što Tur piša pad psieŭdanimam u «ekstremisckim» čacie25

«Ja pieršamajskaje bydła i limita, bazaru nul. Ale blizki da centra pryniaćcia rašeńniaŭ». Što Tur piša pad psieŭdanimam u «ekstremisckim» čacie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić