Historyja5454

Viadomy litoŭski historyk prapanavaŭ nazyvać Rasiju pa-litoŭsku inakš

Viadomy litoŭski historyk Alfredas Bumbłaŭskas prapanuje źmianić litoŭskuju nazvu Rasii i rastłumačyć litoŭskamu hramadstvu, što słova Ruś rasijanie prysvoili sabie, adabraŭšy va ŭkraincaŭ, piša Delfi.lt.

Alfredas Bumbłaŭskas. Skrynšot videa

Bumbłaŭskas prapanuje nazyvać Rasiju pa-litoŭsku nie Rusiją, jak ciapier, a Rosija, ruskich ža — rasijanami. Tym samym jon choča, kab u korani litoŭskaj nazvy nie było pierajemnaści pamiž Rasijaj i Ruśsiu. «Moj varyjant — adroźnieńnie pamiž Rasijaj i ruskimi», — skazaŭ historyk.

Ruskija ŭ Siaredniavieččy žyli ŭ Kijeŭskaj Rusi, h. zn. u ciapierašniaj Ukrainie, a na ciapierašnich rasijskich ziemlach było Vialikaje Kniastva Maskoŭskaje, śćviardžaje Bumbłaŭskas, ličačy, što nazvu Ruś rasijanie prysvoili, zabraŭšy va ŭkraincaŭ.

Pavodle słoŭ Bumbłaŭskasa, pierajmienavańnie — heta tolki apošniaja kropka, a hałoŭnaje — pieraasensavać i zrazumieć, čamu heta važna.

Na jaho dumku, u Rasii niama svajoj identyčnaści, voś jana i sprabuje pazyčać jaje ŭ inšych, adsiul vojny dy revalucyi.

«I hetaja historyja Alaksandra II, balšavikoŭ — jany ŭsie abapirajucca na ideju Maskvy jak treciaha Ryma. Heta blef, histaryčny, cyvilizacyjny blef», — pierakanany Bumbłaŭskas.

Na jaho dumku, da hetaha blefu raniejšyja kiraŭniki Rasii padklučyli kulturu i relihiju, a Uładzimir Pucin uzmacniŭ mif pra ruski śviet sučasnaj prapahandaj. Značyć, ruskija, jakija nazyvajuć siabie tak, sotni hadoŭ chłusiać sabie i śvietu pra toje, što jany — nie tolki kałyska słavian, ale i naohuł inšy polus usioj zachodniaj cyvilizacyi. 

Zrešty, u Bumbłaŭskasa niamała apanientaŭ, jakija choć i nie piarečać uvohule suprać pierahladu pohladu na Rasiju ŭ pryncypie, ale miarkujuć, što heta pavinna rabić nie Litva praz svaju movu.

A na dumku kiraŭnicy litoŭskaj Dziaržaŭnaj kamisii pa movie Vijalety Miejlunajcie, novuju nazvu Rasii pa-litoŭsku pavinny prapanoŭvać nie historyki, a hramadstva.

Prytym litoŭcy nibyta ŭvohule kudy bolš radykalnyja, źmienaj adnoj litary ich nie zadavoliš. «Maskvičy, maskali, vielikarosy, čaho tolki nie pačuješ. Tut ža ž arda prakramloŭskich, pucinistaŭ, pucinoidaŭ», — pryviała prykłady Miejlunajcie.

Kamientary54

  • Zihmund niefriejd
    20.06.2023
    Ja priedłahaju nazvať prosto i jasno - Žopoj
  • Bobr
    20.06.2023
    Pravilno, tohda Litovskaja riespublika stanoviťsia Žmudździu.
  • Žvir
    20.06.2023
    Adkryŭ Ameryku. Voś takija vo na Lijetuvie historyki. Akazvajecca, jany viedali ŭsio toje ž, što j usie inšyja, rabočyja j sialanie, ale maŭčali... Ciapier čakajem na prapanovu lijetuviskich historykaŭ paviarnuć sapraŭdnuju nazvu Lijetuvie - Žamojć, a za adno j sapraŭdny hierb - miadźviedzia ! Upeŭnieny, što jany j pra heta viedajuć praŭdu, jak i ŭsie, ale, iznoŭža, maŭčać...

Ciapier čytajuć

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo8

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu žonki futbolnych forvardaŭ atakavali adna adnu. U Anhlii zaviaršajecca «Sprava Vahaty Kryści»

Pieršaja noč pucinskaha pieramirja prajšła biez nalotaŭ bieśpiłotnikaŭ1

Zaniadbany pałac Radziviłaŭ pradajuć u try tysiačy razoŭ daražej, čym niekalki hadoŭ tamu6

«Savuškaŭ pradukt» trapiŭ pad chvalu krytyki za paŭpustyja ŭpakoŭki6

Niama lepšaha aramatyzataru za vocat. Voś jak heta dziejničaje3

U pieršy dzień kankłava z komina Sikstynskaj kapeły pajšoŭ čorny dym1

U Minska-Mahiloŭskaj dyjacezii dazvolili viernikam 9 maja nie trymać piatničny post1

Dyrektar sietki dziaržaŭnych kinateatraŭ raskazaŭ, čamu pryvatniki zabirajuć hledača6

U Dobrušy babior pryjšoŭ u palikliniku i zasnuŭ pry ŭvachodzie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo8

Novym Papam abviaścili amierykana-pieruanskaha kardynała Robierta Prevo

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić