Usiaho patrochu

Jak maładyja ludzi šukajuć siabroŭ u sučasnym śviecie

Dla starejšaha pakaleńnia praca była adzinym miescam suviazi ź inšymi ludźmi. Paśla pandemii ŭsio bolš ludziej pierajšło na addalenuju pracu. Biez ofisaŭ maładym ludziam davodzicca vynachodzić novyja sposaby, kab zavodzić siabroŭ, piša BBC.

Fota: John Schnobrich / Unsplash

Zavodzić siabroŭ u pačatku karjery vielmi važna, asabliva dla ludziej u novym horadzie, u jakich niama nijakich suviaziaŭ. Siabry dapamahajuć nam padčas kryzisaŭ na pracy i ŭ asabistym žyćci, časam jany zastajucca padtrymkaj na ŭsio žyćcio. U darosłyja hady znachodzić siabroŭ składaniej, čym u maładości, adnak daśledčyki śćviardžajuć, što ciapierašniaj moładzi prychodzicca nie mienš składana — asabliva tak zvanamu «pakaleńniu Z», narodžanamu z 1997-ha pa 2012-ty.

U mnohich z hetych maładych ludziej nie było ci niama mahčymaści zavieści tryvałyja siabroŭskija suviazi. Pa-pieršaje, na ich mocna paŭpłyvali abmiežavańni padčas pandemii ŭ 2020-2021 hady: znachodzić novych siabroŭ tady było vielmi składana, tamu ŭsie siabroŭskija supołki razvalvalisia ci skaračalisia. Pa-druhoje, paślapandemijny trend na vydalenuju ci hibrydnuju pracu — taksama nie paspryjaŭ ustalavańniu nadziejnych suviaziaŭ.

Kreatyŭnyja padychody da pošuku siabroŭ

Maładyja ludzi vynachodziać novyja sposaby zaviadzieńnia znajomstvaŭ.

Łos-andželeskaje ahienctva pa daśledavańni rynku Talk Shoppe ŭziało intervju ŭ milenijałaŭ i zumieraŭ pra ich stasunki ź siabrami padčas pandemii.

Staršy mieniedžar daśledavańnia Džojs Čuinkam vyjaviŭ, što pakaleńnie Z bolš adkrytaje da pošuku novych siabroŭ u internecie z dapamohaj takich srodkaŭ, jak mabilny dadatak Bumble BFF i hrupy pa intaresach u fejsbuku. Adnak mabilnyja dadatki mnohich adšturchoŭvajuć, bo jany časta pryśpiešvajuć sustreču sam-nasam — heta vyklikaje tryvohu, jak pierad pieršym spatkańniem, adznačyli ŭdzielniki daśledavańnia. Pakaleńnie Z adčuvała, što ich šancy zavodzić siabroŭ byli vyšejšyja, kali jany znajomilisia praz hrupy ŭ fejsbuku, jakija časta stvarajucca vakoł ahulnych zachapleńniaŭ, a taksama ŭjaŭlajuć «bolš zručny sposab paznajomicca ź ludźmi», čym adnosiny tet-a-tet u mabilnych dadatkach.

Najaŭnyja internet-srodki naładžvańnia kantaktaŭ dapamahajuć nie ŭsim zumieram. Tamu niekatoryja ź ich stvaryli ŭłasnyja prahramy.

Naprykład, u 2020 hodzie Džejmi Li, na toj čas studentka Kałumbijskaha ŭniviersiteta ŭ Ńju-Jorku, vučyłasia dystancyjna i šukała pa-sapraŭdnamu ščyrych znosin sa svaimi adnahodkami. Tym letam jana zapuściła beta-viersiju taho, što paśla stała jaje dadatkam Flox, dzie hrupy siabroŭ mahli zarehistravacca razam, kab sustrecca ź inšymi hrupami siabroŭ. Dla Li zdavałasia bolš naturalnym sposabam padychodzić da znajomstvaŭ takim čynam. Jak jana skazała veb-sajtu technałahičnych navin TechCrunch, ludzi, jak praviła, bolš naturalna pavodziać siabie ź siabrami, jakija ŭ ich užo jość. Znajomstva z novymi ludźmi ŭ hrupie dazvolić im być samimi saboj i pazbavić niervavańnia ŭ pracesie zaviazvańnia novych stasunkaŭ.

Marysa Mejz ź Ńju-Jorka stvaryła ŭłasny anłajn-chab dla pošuku siabroŭ. Hetaja, ciapier nacyjanalnaja, hrupa sustreč No More Lonely Friends uźnikła letam 2021-ha. Tady 23-hadovaja dziaŭčyna natrapiła na videa ŭ TikTok, u jakim nieznajomiec papiaredziŭ Marysu pra toje, što jaje siabry płanujuć naŭmysna zładzić viečarynku bieź jaje. Kab znajści novych — i lepšych — siabroŭ, Mejz stvaryła svoj servis — anłajn-formu, praź jakuju ludzi mohuć zarehistravacca dla ŭdziełu ŭ sustrečach, jakija jana ładzić. Zaraz dziaŭčyna choča pašyryć płatformu da taho, kab jana pracavała i za miažoj.

Jakim by zručnym miescam dla znajomstvaŭ ni byŭ internet, pryvabnaść sustrečy ŭžyvuju dla mnohich nie słabieje. Paśla taho, jak 23-hadovy Pranaŭ Ajer skončyŭ kaledž u Fiładelfii (ZŠA) u 2020 hodzie, jon pierajechaŭ u horad u Zachodnim Merylendzie, kab pracavać u łabaratoryi, ale praca była całkam addalenaj. «Ja nie dumaju, što adčuvaŭ siabie pa-sapraŭdnamu blizkim z kim-niebudź … Moža być, raz na tydzień ja sustrakaŭsia z paraj inšych ludziej z łabaratoryi, ale na hetym usio», — kaža jon. «Takim čynam, bolšuju častku tydnia ja prosta siadzieŭ za svaim kampjutaram».

Zamiest taho kab zavodzić novych siabroŭ tam, dzie jon žyŭ, Ajer abraŭ inšy padychod: jon rehularna viartaŭsia ŭ Fiładelfiju, kab umacavać koła znosin, jakoje ŭtvaryłasia ŭ jaho ŭ kaledžy. Choć addalenaja praca nie dazvalała jamu zavodzić novych siabroŭ u svajoj łabaratoryi, jana dazvalała jamu pracavać dzie zaŭhodna, tamu jon moh zastavacca ŭ Fiładelfii padoŭhu.

 

Siabroŭstva ŭ śviecie postpandemii

Pošuk značnych siabroŭskich adnosin, jakija stymulujuć raźvićcio i pašyrajuć haryzonty, — važny dośvied dla kožnaha maładoha čałavieka, jon upłyvaje na ŭsio astatniaje žyćcio. U junactvie ludzi namahajucca zrazumieć, chto jany jość, i kamuści siabry mohuć dapamahčy stać značna lepšym.

«My bačym siabie praz našych siabroŭ, i možam zrazumieć, jakija my, kali dumajem i havorym pra našych siabroŭ», — kaža Dženis MakKiejb, asacyjavany prafiesar sacyjałohii Dartmuckaha ŭniviersiteta.

U rešcie rešt, z-za taho, što zumiery «nie mieli dośviedu zavodzić novych siabroŭ na pracy, na što jany sapraŭdy mahli b abapiracca, kab adčuvać siabie sacyjalna źviazanymi», maładyja ludzi karennym čynam mianiajuć svaje padychody da taho, jak jany stasujucca pamiž saboj, kaža Miryjam Kirmajer, kliničny psichołah i ekśpiert pa siabroŭstvie z Manreala (Kanada). Hetyja źmianieńni taksama paŭpłyvali na tradycyjnuju ideju pra toje, što praca funkcyjanuje jak «centr siabroŭstva i sacyjalnych suviaziaŭ».

Ciapier maładyja ludzi vučacca zručnym anłajn-mietadam znajomstva z novymi ludźmi, a mahčymaść pracavać addalena dazvalaje im naviedvać svaich siabroŭ u roznych kutkach śvietu — zamiest taho, kab być pryviazanymi da peŭnaha sacyjalnaha asiarodka. «Tak, im moža być ciažka z-za siońniašnich niestabilnych realij, ale kali chtości i zdolny vychavać ich u śviecie, jaki źmianiŭsia, dyk heta jany sami», — kaža Džojs Čuinkam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy3

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy

Usie naviny →
Usie naviny

16‑hadovaja śpiavačka Justyna Karpiłovič vypuściła svoj druhi biełaruskamoŭny albom — u zapisie ŭdzielničała amal usia siamja3

Karpiankoŭ abvinavaciŭ apazicyju ŭ «raskładańni imidžu milicyjaniera jak abaroncy»33

«Za noč my stracili ŭsio». Trahiedyja źniščyła 17 hadoŭ pracy fiermieraŭ — zhareli karovy ź cialatami7

«Viarnuli jak bydła». Vyzvalenych rasijskich pałonnych adrazu adpraŭlajuć nazad na vajnu11

Nietańjachu paprasiŭ prabačeńnia ŭ Katara za ŭdar pa Dosie4

Były vajennapałonny Butkievič: Biełaruskija turmy možna paraŭnać ź vielmi žorstkimi ŭmovami ŭtrymańnia ŭkrainskich pałonnych u Rasii5

Načalnik depo ŭ Hrodnie braŭ chabary za adpraŭku padnačalenych na pracu ŭ Polšču5

Pierad vybarami ŭ Čechii ŭ tyktoku aktyvizavalisia sotni prarasijskich akaŭntaŭ z šalonaj papularnaściu3

Kiraŭnictva ES prapanuje čatyry prajekty dla ŭmacavańnia abaronazdolnaści błoka2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy3

Biełarusbank rezka apuskaje staŭki pa ipatecy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić