Hramadstva

Unučka Šuškieviča: Ułady nie dazvalajuć vykupić na mohiłkach miesca pobač ź dziedavym, kab pastavić łaŭku i prychodzić da jaho

Što padkasiła Stanisłava Šuškieviča i jak navat paśla śmierci ŭłady nie dajuć ušanavać jaho naležnym čynam, jaho blizkija raskazali ŭ filmie «Tok».

Unučka Šuškieviča Stasia Hlińnik raskazvaje pra toje, što padkasiła dzieda.

«Mnie padajecca, jon by pražyŭ našmat bolš, ale tak zdaryłasia, što niekalki hod tamu pamior jaho stryječny brat, a na pachavańni pamierła jaho siastra. Za try dni jon straciŭ dźviuch blizkich asob. I paśla hetaha jaho stan pačaŭ paharšacca. Jon byŭ vielmi pryviazany dla blizkich ludziej, byŭ vielmi empatyčnaj asobaj», — dzielicca Stasia.

Apošnim časam Šuškievič časta traplaŭ u špital.

«Sychodziŭ jon dzieści paŭtara miesiaca. I ja zrazumieła, što heta ŭžo amal kaniec, kali pieršy raz za ŭsio žyćcio dzied paskardziŭsia na samaadčuvańnie. Bo navat kali jon chvareŭ, zaŭsiody kazaŭ, što ŭsio narmalna.

My razmaŭlali, heta byŭ adzin z apošnich razoŭ, i jon skazaŭ, jak nikoli ŭ žyćci nie havaryŭ: «Pamiataj, što ja dla Biełarusi zrabiŭ ŭsio, što moh». Ja zrazumieła, što heta było takoje padsumavańnie. Jon paśla hetaj razmovy znoŭ trapiŭ u špital, paśla jašče vyjšaŭ, byŭ doma i tam pravioŭ apošnija dni.

Mnie było dziŭna hladzieć zdymki ź intervju, dzie jon schudnieŭ, dla mianie dzied zaŭsiody byŭ dužym čałaviekam. I mnie padajecca, jamu samomu było ahidna, što jon słaby, heta vyklikała ŭ im unutranuju sprečku. Bo jon usio žyćcio byŭ hałoŭnym, spravy siamji vyrašaŭ, spravy krainy. I stan, kali ty nie možaš sam rabić, dla jaho byŭ nievynosny. Jon kali ŭžo nie ŭstavaŭ, prasiŭ prynieści morkvu, kab jaje čyścić.

I ŭžo stała zrazumieła, što heta kaniec, kali jon zapytaŭ, kab ksiondz pryjšoŭ», — zhadvaje ŭnučka.

Mnohich akademikaŭ, viadomych dziejačaŭ mastactva i čynoŭnikaŭ chavali na Uschodnich mohiłkach. Šuškieviču miesca tam ułady nie prapanavali. Pieršaha kiraŭnika niezaležnaj Biełarusi pachavali na Paŭnočnych mohiłkach, pobač ź jaho maci i inšymi blizkimi. Ale navat tam nie vydzielili narmalnaha miesca.

«Miesca pachavańnia — heta adzinaje miesca kala aharoždy. I ciapier jany nie dajuć vykupić miesca pobač — my dumali pastavić tam łaŭku, kab možna było prychodzić i siadzieć, — zaŭvažaje Stasia Hlińnik. — Heta źmienicca — pamiać pra dzieda nazaŭsiody, a pra Łukašenku — nie».

Hladzieć całkam:

Kamientary

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi31

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić