Kultura

«Kupałaŭcy» pastavili śpiektakl pa «ekstremisckim» ramanie — pra što jon i dzie možna budzie pahladzieć?

«Kupałaŭcy» anansavali premjeru — śpiektakl «Husi-ludzi-lebiedzi», pastaŭleny pa adnoj z častak ramana «Sabaki Eŭropy» Alhierda Bachareviča. U mai stała viadoma, što hetuju knihu ŭ Biełarusi pryznali «ekstremisckim materyjałam». Heta pieršaja mastackaja kniha na biełaruskaj movie, jakuju vyrašyli aficyjna zabaranić.

U ramanie dziaržaŭnaja ekśpiertyza nibyta vynajšła «raspalvańnie sacyjalnaj, palityčnaj i ideałahičnaj varažniečy», a taksama «zakliki da masavych biesparadkaŭ dziela niezakonnaha zachopu ŭłady».

Nasamreč, kniha źjaŭlajecca antyŭtopijaj, u jakoj siarod inšaha raskazvajecca pra 2049 hod na terytoryi Biełarusi, krainy, jakaja straciła niezaležnaść i całkam znachodzicca pad uładaj Rasii, biez nadziei na adradžeńnie.

Akurat hetaj temie pryśviačajuć svoj śpiektakl «Kupałaŭcy». «Być biełarusam — heta nie mieć svajho miesca ŭ śviecie. Abo inakš: być biełarusam — heta ŭsiudy adčuvać siabie čužym, inšym. Mahčyma, što i Čužanicaj, i Inšym. Ci tak možna žyć? Dy tak pa-sutnaści my i žyviom», — havorycca ŭ anonsie.

Pastaviŭ śpiektakl režysior Alaksandr Harcujeŭ, jaki raniej pracavaŭ u RTBD. Taksama da kamandy «Kupałaŭcaŭ» dałučyŭsia eks-akcior RTBD Mikałaj Stońka. Ën sam zvolniŭsia z teatra ŭ listapadzie 2020 hoda, zapisaŭšy videapratest suprać represij «Ja vychodžu».

Fota z repietycyi. Aŭtar: Eryk Arłoŭ-Šymkus

Taksama ŭ śpiektakli tak ci inakš zaniatyja nastupnyja tvorcy: Alaksandr Kazieła, Valancina Harcujeva, Aleh Harbuz, Ihar Sihoŭ Alaksandr Zielanko, Kaciaryna Javorskaja, Andrej Drobyš, Eryk Arłoŭ-Šymkus, Alaksandr Harcujeŭ, Siarhiej Čub, Michaś Zuj i Zoja Biełachvościk.

Akciory apisali piersanažaŭ, roli jakich im dastalisia, nastupnym čynam:

Raniej pa ramanie Bachareviča śpiektakl staviŭ «Svabodny teatr» — insceniroŭku ramana zrabili režysior Mikałaj Chalezin i dramaturh Maryja Bialkovič. U ich viersii bolšaja častka śpiektakla pryśviečanaja padziejam ramana ŭ Bierlinie, dzie znachodziać paeta, jaki pamior, a ŭ minułym pisaŭ vieršy na nieznajomaj usim movie.

Śpiektakl budzie pakazany 17, 18 i 19 červienia ŭ polskim Lublinie (u Teatry imia Juljuša Astervy). Naviny dla hledačoŭ ź Biełarusi «Kupałaŭcy» abiacajuć naprykancy miesiaca.

Tym časam Kupałaŭski teatr u Minsku pad mastackim kiraŭnictvam Volhi Niafiodavaj ładzić užo vośmy kastynh u trupu.

Čytajcie taksama:

Prakuratura znajšła na «Kufry» i ŭ internet-kramach «ekstremisckija» knihi. Ich źniali z prodažu

U Teatry junaha hledača, jaki ŭznačaliła žonka Makieja, staviać Bykava pa-rusku

Etna-chop, art-pop i pank pa-biełarusku. Padborka novaj biełaruskaj muzyki, jakuju varta dadać u płejlist

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Vovu za takoje treba rakam pastavić na Krasnaj płoščy!» Rasija zakipaje ad narastańnia deficytu paliva6

«Vovu za takoje treba rakam pastavić na Krasnaj płoščy!» Rasija zakipaje ad narastańnia deficytu paliva

Usie naviny →
Usie naviny

Ci mohuć paŭnočnakarejskija vojski pryjechać u Biełaruś u vypadku eskałacyi na miažy z Ukrainaj?11

U Minsku vystavili na prodaž čatyry bary pad brendam Lidbeer

Amierykanski akcior Čeninh Tatum pryjšoŭ na matč Francyja — Narviehija ŭ vobrazie Erlinha Chołanda2

Ukraina i Rasija abmianialisia ŭ Homielskaj vobłaści pałonnymi mirnymi hramadzianami2

Padziemny pierachod sa šklanymi kubami na Arłoŭskaj amal hatovy

Samaja vialikaja vioska Biełarusi padrasła amal da 25 tysiač čałaviek4

57‑hadovuju ŭradženku Vińnicy asudzili za kamientary ŭ telehramie. Siabie jana nazyvała «ŭkrainkaj z akupavanaha Minska»21

U niadzielu da +38°S, u paniadziełak da +39°S. Ale čakajucca karotkačasovyja daždžy i navalnicy

Jakaja drama ŭ Iranie! Śviatkavali vychad u płej-of, ale hoł admianili10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vovu za takoje treba rakam pastavić na Krasnaj płoščy!» Rasija zakipaje ad narastańnia deficytu paliva6

«Vovu za takoje treba rakam pastavić na Krasnaj płoščy!» Rasija zakipaje ad narastańnia deficytu paliva

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić