Kultura

«Kupałaŭcy» pastavili śpiektakl pa «ekstremisckim» ramanie — pra što jon i dzie možna budzie pahladzieć?

«Kupałaŭcy» anansavali premjeru — śpiektakl «Husi-ludzi-lebiedzi», pastaŭleny pa adnoj z častak ramana «Sabaki Eŭropy» Alhierda Bachareviča. U mai stała viadoma, što hetuju knihu ŭ Biełarusi pryznali «ekstremisckim materyjałam». Heta pieršaja mastackaja kniha na biełaruskaj movie, jakuju vyrašyli aficyjna zabaranić.

U ramanie dziaržaŭnaja ekśpiertyza nibyta vynajšła «raspalvańnie sacyjalnaj, palityčnaj i ideałahičnaj varažniečy», a taksama «zakliki da masavych biesparadkaŭ dziela niezakonnaha zachopu ŭłady».

Nasamreč, kniha źjaŭlajecca antyŭtopijaj, u jakoj siarod inšaha raskazvajecca pra 2049 hod na terytoryi Biełarusi, krainy, jakaja straciła niezaležnaść i całkam znachodzicca pad uładaj Rasii, biez nadziei na adradžeńnie.

Akurat hetaj temie pryśviačajuć svoj śpiektakl «Kupałaŭcy». «Być biełarusam — heta nie mieć svajho miesca ŭ śviecie. Abo inakš: być biełarusam — heta ŭsiudy adčuvać siabie čužym, inšym. Mahčyma, što i Čužanicaj, i Inšym. Ci tak možna žyć? Dy tak pa-sutnaści my i žyviom», — havorycca ŭ anonsie.

Pastaviŭ śpiektakl režysior Alaksandr Harcujeŭ, jaki raniej pracavaŭ u RTBD. Taksama da kamandy «Kupałaŭcaŭ» dałučyŭsia eks-akcior RTBD Mikałaj Stońka. Ën sam zvolniŭsia z teatra ŭ listapadzie 2020 hoda, zapisaŭšy videapratest suprać represij «Ja vychodžu».

Fota z repietycyi. Aŭtar: Eryk Arłoŭ-Šymkus

Taksama ŭ śpiektakli tak ci inakš zaniatyja nastupnyja tvorcy: Alaksandr Kazieła, Valancina Harcujeva, Aleh Harbuz, Ihar Sihoŭ Alaksandr Zielanko, Kaciaryna Javorskaja, Andrej Drobyš, Eryk Arłoŭ-Šymkus, Alaksandr Harcujeŭ, Siarhiej Čub, Michaś Zuj i Zoja Biełachvościk.

Akciory apisali piersanažaŭ, roli jakich im dastalisia, nastupnym čynam:

Raniej pa ramanie Bachareviča śpiektakl staviŭ «Svabodny teatr» — insceniroŭku ramana zrabili režysior Mikałaj Chalezin i dramaturh Maryja Bialkovič. U ich viersii bolšaja častka śpiektakla pryśviečanaja padziejam ramana ŭ Bierlinie, dzie znachodziać paeta, jaki pamior, a ŭ minułym pisaŭ vieršy na nieznajomaj usim movie.

Śpiektakl budzie pakazany 17, 18 i 19 červienia ŭ polskim Lublinie (u Teatry imia Juljuša Astervy). Naviny dla hledačoŭ ź Biełarusi «Kupałaŭcy» abiacajuć naprykancy miesiaca.

Tym časam Kupałaŭski teatr u Minsku pad mastackim kiraŭnictvam Volhi Niafiodavaj ładzić užo vośmy kastynh u trupu.

Čytajcie taksama:

Prakuratura znajšła na «Kufry» i ŭ internet-kramach «ekstremisckija» knihi. Ich źniali z prodažu

U Teatry junaha hledača, jaki ŭznačaliła žonka Makieja, staviać Bykava pa-rusku

Etna-chop, art-pop i pank pa-biełarusku. Padborka novaj biełaruskaj muzyki, jakuju varta dadać u płejlist

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Maładziečnie paśla tatuiroŭki pamierła 21‑hadovaja dziaŭčyna 4

U Maładziečnie paśla tatuiroŭki pamierła 21‑hadovaja dziaŭčyna 

Usie naviny →
Usie naviny

Ina Macyjenka znajšłasia1

«Turma mnohich robić lepšymi. Nichto nie dakaža mnie advarotnaje». Palitviazień Huń adkazaŭ Paŭlučenku40

Vy dakładna ździviciesia: u Minsk chadziŭ aŭtobus z sapraŭdnymi łožkami dla pasažyraŭ1

Kiroŭca źbiŭ u Oršy 85‑hadovuju žančynu i sprabavaŭ jaje adciahnuć z darohi5

Epidemijołah raskazała, kolki nasielnictva chvareje štohod u Biełarusi ŭ siezon zachvorvalnaści na VRI i čaho čakać ad novaha karanavirusa

Nazvanyja pieršyja nobieleŭskija łaŭreaty1

Jak Kupałaŭski teatr upryhožyli da 105‑hodździa FOTY2

Anatol Kašpiroŭski terminova špitalizavany ŭ Maskvie. Jon ličyć, što ŭžo ničoha nie dapamoža7

Piekła ŭ Rasii: udary pa naftapierapracoŭcy pahłyblajuć paliŭny kryzis i mianiajuć ujaŭleńni Trampa pra pierśpiektyvy Ukrainy21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Maładziečnie paśla tatuiroŭki pamierła 21‑hadovaja dziaŭčyna 4

U Maładziečnie paśla tatuiroŭki pamierła 21‑hadovaja dziaŭčyna 

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić