Zdaroŭje

Vučonyja znajšli matyvacyju dla mužčyn pazbavicca ad «piŭnoha» žyvata. I heta śmiarotnaja niebiaśpieka

Jość śpiecyfičny typ mužčynskaj fihury, jaki nazyvajuć «piŭnym» žyvatom i źviazvajuć ź vialikim užyvańniem hetaha napoju. Taki žyvot časta robicca pradmietam žartaŭ, ale na samoj spravie jaho ŭładalniku pahražaje vialikaja niebiaśpieka.

Fota: health.harvard.edu

Jaje vyśvietlili brytanskija vučonyja, jakija praviali vielizarnaje daśledavańnie z udziełam ažno 2,5 miljonaŭ čałaviek.

Zhodna ź im, tyja, chto maje «piŭny» žyvot, atrymoŭvajuć u dadatak pavyšanuju ryzyku raka prastaty.

U ličbach heta vyhladaje tak: kožnaja prybaŭka ŭ 10 santymietraŭ da talii pavialičvaje na 7% šancy jaje ŭładalnika pamierci ad raka prastaty.

Navukoŭcy ŭličvali i inšyja pakazčyki atłuščeńnia: naprykład, suadnosnaść abjomaŭ talii i ściohnaŭ i pracent tłušču ŭ arhaniźmie, piša The Times.

Daśledavańnie, što dało mahčymaść zrabić takija vysnovy, było pradstaŭlenaje na kanfierencyi European Congress on Obesity u Niderłandach. Tam ža prahučali jašče bolš sumnyja vysnovy ad inšych vučonych, zhodna ź jakimi

praźmiernaja vaha pahražaje abodvum pałam: jaje najaŭnaść pavyšaje ryzyku roznych vidaŭ raka, u tym liku raka matki, hrudziej, nyrak, piečani, žoŭcievaha puchira i kišečnika. U vypadku z rakam matki ryzyka jaho atrymać pavialičvajecca ŭ dva razy.

Sprava jašče i ŭ tym, što miedyki tradycyjna ličać tłušč na žyvacie asabliva škodnym dla zdaroŭja, bo jon akružaje ŭnutranyja orhany. Takija tłuščavyja kletki vyrablajuć markiery zapaleńnia, jakoje ŭ doŭhaterminovaj pierśpiektyvie spryjaje raźvićciu raka.

Skul suviaź pamiž zališniaj vahaj i rakam? Mahčyma, jana śviedčyć pra najaŭnaść pakul nieviadomych nam bijałahičnych miechanizmaŭ, ale, mahčyma, u mužčyn z zališniaj vahaj prosta bolš ciažka vyjavić rak na rańniaj stadyi. Heta źviazana jak ź ciažkaściami pry fizičnym ahladzie takich pacyjentaŭ, tak i z tym, što bijapsii takich pacyjentaŭ i analizy ich kryvi na markier raka mohuć davać psieŭdaniehatyŭnyja vyniki.

Puchlina ŭ takich pacyjentaŭ moža być znojdzienaja zanadta pozna dla taho, kab jaje možna było efiektyŭna vylečyć, i tamu ŭ hetych ludziej budzie pavyšany ŭzrovień śmiarotnaści ad raku.

Samym biaśpiečnym dla mužčyn budzie vieści zdarovy ład žyćcia i mieć abjom talii, nie bolšy za 92 santymietry, a taksama ŭtrymlivać indeks masy cieła nie bolš za 25 (masu cieła ŭ kiłahramach padzialić na kvadrat rostu ŭ mietrach).

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama:

Dyjetołahi nazvali najlepšy pradukt dla ludziej z pavyšanym ciskam

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ18

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ci možna pravasłaŭnamu dasyłać dykpiki? «Kali jana sama prosić»10

Na sklapieńniach chrama ŭ Muravancy źjavilisia raskoliny4

Tramp nakłaŭ 25% pošliny na Indyju4

Čamadanava raskazała, što kateharyčna nielha abmiarkoŭvać na kuchniach29

«Bolš hladzicie biełaruskaje telebačańnie». Čynoŭnik ź Miniusta adkazaŭ na zakłapočanaść umovami ŭtrymańnia palitviaźniaŭ8

U Minsku za vyroščvańnie kanoplaŭ zatrymali ŭładalnika načnoha kłuba4

U kałonii adpravili tolki 27% karupcyjanieraŭ. A 67% adpuścili dadomu1

Małdaŭski aliharch Płachatniuk pryjazdžaŭ u Maskvu i Minsk z čužym pašpartam

«Mnie pahražali rasstrełam». Jak pieraśledujuć biełarusaŭ pa «spravie dvarovych čataŭ»4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ18

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić