Kino

Film tydnia: «Paralelnyja maci». Novaja stužka Almadovara, jakoj 9 chvilin apładziravali u Vieniecyi

«Paralelnyja maci» — atmaśfiernaja drama ad ispanskaha kłasika z šykoŭnaj Pieniełopaj Krus u hałoŭnaj roli. 

Kadr z aficyjnaha trejlera stužki.

3 lutaha ŭ biełaruskich kinateatrach vychodzić novaja drama ispanca Pedra Almadovara «Paralelnyja maci». Karcinu ŭžo viedajuć u śviecie — jana była filmam-adkryćciom 78-ha Vieniecyjanskaha mižnarodnaha kinafiestyvala, i tam stužku sustreli dzieviacichvilinnaj avacyjaj.

Pra što «Paralelnyja maci»

Hałoŭnyja hieraini stužki — ispanki Dženis i Anna, jakija stali maci ŭ adzin dzień. Dženis — prafiesijnaja fatohrafka va ŭzroście za tryccać, što čakaje dzicia ad žanataha kryminalista-antrapołaha Artura.

U pałacie špitala, dzie Dženis źbirajecca naradžać dzicia, jana sustrakaje jašče adnu budučuju maci, Annu. Heta dziaŭčyna-padletak, jakaja zaciažarała pry davoli składanych abstavinach. Abiedźvie žančyny naradžajuć dačok u adzin i toj ža dzień i dapamahajuć adna adnoj padčas pierachodu ŭ status maci. Dalej losy žančyn pieraplatajucca.

Paralelna z matyvam maciarynstva — darečy, lubimym Almadovaram — režysior uzdymaje jašče i temu vajny. Dženis, žycharka Madryda, zachoplenaja adnoj metaj — raskryć u jaje rodnaj vioscy masavaje pachavańnie achviar hramadzianskaj vajny, dzie lažać pareštki jaje pradzieda i jaho paplečnikaŭ, čyju pamiać nichto nikoli nie ŭšanoŭvaŭ naležnym čynam.

Dženis choča heta vypravić, bo niekali jana dała abiacańnie svajoj babuli dastojna pachavać pradzieda, jaje baćku. Babula, što i vyraściła Dženis, apošni raz bačyła tatu va ŭzroście svaich dziesiaci hadoŭ, kali jaho zabrali z domu fałanhisty — pradstaŭniki hałoŭnaj partyi pry tatalitarnym režymie Franka.

Krus i Almadovar

Krytyki asabliva adznačajuć ihru Pieniełopy Krus, što vykanała hałoŭnuju rolu — Dženis (darečy, nazvali jaje ŭ honar śpiavački Dženis Džoplin).

Na kinafiestyvali ŭ Vieniecyi pracu Krus adznačyli ŭznaharodaj za najlepšuju žanočuju rolu.

Pieniełopa — daŭniaja muza Almadovara. U ich sumiesnym pasłužnym śpisie vosiem filmaŭ, dzie Krus syhrała hałoŭnyja roli, a Almadovar vystupiŭ u jakaści režysiora. Usio pačałosia sa stužki «Žyvaja płoć» u 1997 hodzie. Krus śviedčyć, što jana i Almadovar amal adrazu pasiabravali, a za bolš čym 20 hadoŭ uvohule stali amal siamjoj.

U niadaŭnim intervju aktrysa raspaviała pra asablivaści hienijalnaha ispanca. Naprykład, Krus kaža, što Almadovar vielmi lubić smačnuju ježu, i roznyja stravy časta zajmajuć važnyja miescy ŭ jaho filmach. U stužcy 2006 hoda «Viartańnie» takoj stravaj byŭ desiert fłan, a ŭ vypadku z «Paralelnymi maci» heta amlet.

Rejtynhi na suśvietnych resursach

IMDB - 7,1/10,

Rotten Tomatoes - 97%.

Vosiem filmaŭ i mini-sieryjałaŭ pra tyranaŭ i dyktatury, jakija varta pahladzieć

Kino na viečar: top-5 navinak ad Netflix, jakija vyjšli na hetym tydn

Kamientary

Ciapier čytajuć

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu8

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Usie naviny →
Usie naviny

Padčas udaraŭ pa Tehieranie zahinuli ziać i niaviestka Ali Chamieniei8

Iran, vierahodna, zakryŭ Armuzski praliŭ1

Stała viadoma, jak Tramp kiruje vajskovaj apieracyjaj suprać Irana3

Mužčyna na sapbordzie, jaki zahinuŭ u Śvisłačy ŭ centry Minska, udaryŭsia hałavoj ab most, kali fatahrafavaŭsia2

«Biełavija» paviedamiła, što ciapier budzie z rejsami ŭ Dubaj i Dochu

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

U centry Minska zahinuŭ mužčyna, jaki kataŭsia pa Śvisłačy na sapbordzie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu8

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić