Ułada

Łukašenka pra pryniaćcie novaj Kanstytucyi: Kali ŭžo ščyra, to mnie hety praces absalutna nie patrebny

«Dalej dva varyjanty: ci narod prymaje źmieny da hetaj Kanstytucyi, i ŭ nas źjaŭlajecca abnoŭlenaja Kanstytucyja, ci jon adchilaje hetyja prapanovy, i ŭ nas zastajecca staraja Kanstytucyja. U hetym uvieś adkaz na pytańnie, kamu heta vyhadna i kamu heta treba», — skazaŭ Łukašenka na naradzie, pryśviečanaj abmierkavańniu prajekta źmianieńniaŭ Kanstytucyi.

Fota: BiełTA

Alaksandr Łukašenka zaŭvažyŭ, što časam možna čuć zajavy ab tym, što «heta treba tolki Łukašenku».

«Kali ŭžo ščyra, to mnie hety praces absalutna nie patrebny. U mianie, jak vy bačycie, jość masa pytańniaŭ, jość čym zajmacca.

Prabačcie za niaścipłaść, časam ich nastolki šmat, što navat pasiadzieć dzieści doma, pierachvareć i tak dalej niama mahčymaści, — skazaŭ jon — Nie mohuć viarnucca maje syny, maje chłopcy, bolš za 200 čałaviek… ja ich nie mahu nie sustreć u aeraporcie (razmova pra sustreču vojskaŭ, jakija viarnulisia z Kazachstana), i daručyć nikomu heta nie mahu», — skazaŭ Łukašenka.

«Tamu nie treba tut zamykacca na Łukašenku. Łukašenka svajo zrabiŭ. Zastałosia asnoŭnaje — pryniać Kanstytucyju, źmianić zakony, pryvieści ŭ adpaviednaść z Kanstytucyjaj. Heta my zrobim, heta nie prablema, — zajaviŭ Łukašenka. —

Kali my heta ŭsio zrobim, ustakanim, dašlifujem, kali heta treba budzie, tady, kali łaska, prychodźcie, budziem farmavać novyja orhany ŭłady i žyć dalej pa novych zakonach i novych praviłach».

Razam z hetym Łukašenka źviarnuŭ uvahu, što ni ŭ Kanstytucyi, ni ŭ zakonach usio nie prapišaš.

«Kanstytucyja, zakony, ład žyćcia, vopyt mnohich pakaleńniaŭ — jany farmujuć mientalitet, charaktar naroda. I heta hałoŭnaje. Bo my z vami, zvyčajnyja ludzi, 90% žyvuć ža nie tamu, što jany vyvučyli Kanstytucyju i viedajuć zakony. Jany vyrazna razumiejuć, što možna, a što nielha, što drenna, a što dobra. I heta farmujecca dziesiacihodździami i stahodździami. I heta hałoŭnaje dla luboj dziaržavy, luboj krainy i naroda», — upeŭnieny jon.

«Łukašenka budzie dumać ab tym, što rabić z novaj kanfihuracyjaj ułady, kali pabuduje jaje». Highlights ź intervju Arcioma Šrajbmana

«Nie dumaju, što ŭ Maskvie mocna abradujucca hetamu prajektu». Ekśpierty i kamientatary — pra novaŭviadzieńni ŭ Kanstytucyju

«Možaš pieradać uładu nadziejnamu čałavieku, i heta nie vyklučaje, što ciabie niechta padsiedzić». Jak padziei ŭ Kazachstanie paŭpłyvajuć na Łukašenku

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie5

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Usie naviny →
Usie naviny

Pašynian zajaviŭ, što budzie vielmi rady, kali Armieniju vyklučać z ADKB2

«Išli ŭ adnoj źviazcy». Što adbyłosia ź biełarusami ŭ harach Kyrhyzstana3

U Rasii navodziła žach banda biełaruskich rabaŭnikoŭ. Pry nalotach jany maŭčali, kab nie vydać siabie biełaruskim akcentam8

19‑hadovaha biełarusa vysyłajuć z Danii2

U Vialikim teatry hałoŭnuju lustru apuściać u zału. Achvotnych zaprašajuć na fotasiesiju2

Pieraapranaŭsia na haryščy i mieŭ paryk. Jak łavili rabaŭnika juvielirnaj kramy8

Trahiedyja ŭ Barysaŭskaj balnicy: unučka pacyjenta kaža, što na jaho źviarnuli ŭvahu praz šeść hadzin, kali ŭžo piena pajšła z rota — jon pamior24

Hałoŭnaha rasijskaha prapahandysta Dźmitryja Kisialova adchilili ad efiru «Viestiej niedieli»3

Armienija źbirajecca ŭ najbližejšy čas padać zajaŭku na ŭstupleńnie ŭ ES5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie5

Kaledž chacieŭ zasudzić studenta i spahnać ź jaho 13 tysiač rubloŭ — ale junak daŭ adpor sistemie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić