Mody

Biełaruska, dačka i ziać jakoj palitviaźni, zapuściła brend rečaŭ z kazinaha puchu Babula. Pahladzicie, jak stylova!

Hanna Kanavałava mahła b spakojna zajmacca svaimi lubimymi spravami na piensii, ale jaje dačka i ziać — palitviaźni. I sama žančyna źjechała z dvuma maleńkimi ŭnukami ŭ Polšču, aścierahajučysia, što ich mohuć zabrać. Praŭda, adnamu sa svaich chobi jana ciapier zmoža addacca napoŭnicu: dziakujučy padtrymcy polskich aktyvistaŭ žančyna zapuściła ŭłasny brend viazanych z kazinaha puchu rečaŭ BABULA.

Voś tak vyhladaje łahatyp brenda, stvorany, miž inšym, na asnovie malunkaŭ unukaŭ Hanny.

Historyja lubovi da viazańnia pačałasia na Sachalinie

Dačku Hanny Antaninu i ziacia Siarhieja Jaraševiča asudzili pa tak zvanaj spravie telehram-kanała «Armija z narodam». Abodva atrymali pa 5,5 hoda pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii (Antanina — ahulnaha režymu, Siarhiej — uzmocnienaha).

U Polščy starejšy ŭnuk žančyny Vania pajšoŭ u pieršy kłas varšaŭskaj spartovaj škoły, siastra — u miascovy sadok. Uličvajučy, što Hanna z unukami ŭ čužoj krainie adna (muž zastaŭsia ŭ Biełarusi, amal uvieś jahony zarobak sychodzić na pieradačy), finansava davodzicca niaprosta.

Na padmohu Hańnie pryjšli aktyvisty Polščy — u pryvatnaści, biełaruskaja mastačka Jana Šostak. Dziaŭčyna dapamahała siamji adaptavacca ŭ novaj krainie, a spadarynia Kanavałava ŭ jakaści padziaki adnojčy padaryła Janie samarobnuju chustku z kazinaha puchu.

Historyja jaje lubovi da viazańnia pačałasia bolš za 30 hod tamu, kali jany žyli z mužam-aficeram na Sachalinie. 

«Tam byli chałodnyja zimy, i na dzień narodzinaŭ mnie padaryli vialikuju puchovuju chustku. Jana hreła nie tolki mianie, ale i maju novanarodžanuju dačku. Tady ja pačała sama vyvučać roznyja schiemy viazańnia z puchu», — raskazvaje žančyna.

Hanna Kanavałava i jaje chustki.

«Kožny z kamandy chacieŭ, kab marka była maksimalna piersanifikavanaj»

Jana Šostak vyśvietliła, što ŭ Hanny Anatoljeŭny ŭžo naźbirałasia šmat viazanych rečaŭ — jašče z časoŭ žyćcia ŭ Biełarusi dy pracy z paplečnicami ŭ Centry prafiesijnaj aktyŭnaści. Tak joj u hałavu pryjšła ideja dapamahčy z prodažam «kalekcyi».

Na zapusk brenda syšło niekalki tydniaŭ. U nazvu lahło samaje papularnaje słova ŭ domie Kanavałavych na siońnia, a łahatyp zasnavany na malunkach unukaŭ — Naści i Vani.

Hanna Kanavałava z unukami.

«Kožny z našaj kamandy chacieŭ, kab marka była maksimalna piersanifikavanaj, i Hanna Anatoljeŭna całkam davieryłasia nam», — raskazvaje Jana Šostak. 

Asartymient rečaŭ składajuć chustki, rukavicy, palčatki škarpetki, sukienki, ponča, nakidki. Na dniach Hanna Anatoljeŭna pryniała i pieršy ŭnikalny zakaz. Usie hrošy z prodažaŭ buduć iści siamji Kanavałavych i inšym majstrycam.

«Spadziajemsia, što zakazaŭ budzie dastatkova, kab zabiaśpiečyć hodnaje dziacinstva Naści i Vaniu»

«My heta robim, kab dapamahčy Hańnie Anatoljeŭnie padniacca: usia naša hramadzianskaja inicyjatyva «Partyzanka» pabudavanaja na tym, kab padtrymlivać nie materyjalna, a davać mahčymaść realizavacca tym, chto byŭ vymušany biehčy. Heta adzin z prykładaŭ padtrymki represavanych, — adznačaje Jana Šostak.

— Spačatku, darečy, našaj metaj było prosta pradać toje, što jość u najaŭnaści. Ale ŭžo ciapier my bačym, što ludzi z usiaho śvietu pačali cikavicca prajektam. Spadziajemsia, što zakazaŭ budzie dastatkova dla taho, kab zabiaśpiečyć hodnaje dziacinstva Naści i Vanie, pakul ich baćki ŭ turmie. Ale navat kali b u nas ničoha nie atrymałasia pradać, ščyry śmiech Hanny Anatoljeŭny padčas našaj fotasiesii ŭžo byŭ by dobrym vynikam: my radyja, što padniali joj nastroj i padaryli momanty, padčas jakich jana zmahła zabyć pra ciažkuju štodzionnaść u čakańni dački i ziacia na voli».

Rečy ad brenda BABULA pradavalisia ŭ tym liku padčas premjery śpiektakla Ivana Vyrypajeva «1.8M». Heta pastanoŭka hruntujecca na tekstach ź biełaruskich sudoŭ, listach palitviaźniaŭ, intervju paciarpiełych. Adzin zorny ŭdzielnik prajekta — akcior ź Biełastoččyny Bartaš Bialenia, viadomy pa roli kryminalnika Daniela ŭ filmie «Cieła Božaje», padtrymaŭ brend i ŭ jakaści madeli.

Teatralnaja chvala salidarnaści. Jakija śpiektakli pra represii ŭ Biełarusi źjavilisia ŭ śviecie i dzie ich možna pahladzieć?

Kamientary

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić