Ułada

«Pierastała chadzić na siesii, ale heta nie stała padstavaj, kab mianie vyklučyć». Deputatka raskazała, jak sprabuje pazbavicca paŭnamoctvaŭ

U lutym 2018 hoda 23-hadovuju Volhu Ciesakovu abrali ŭ Minski haradski saviet deputataŭ. Pasada nie apłačvajecca, tamu deputackuju nahruzku Volha sumiaščaje z asnoŭnaj pracaj u lizinhavaj kampanii. U minułym hodzie Ciesakova pačała zbor podpisaŭ za toje, kab adklikać siabie z deputactva. Źviazalisia z Volhaj i daviedalisia, što ź joj ciapier.

Volha Ciesakova. Fota: pryvatny archiŭ

Nahadajem, deputatka zapisała videazvarot da vybarščykaŭ, u jakim zajaviła ab tym, što jana nie ŭ siłach dapamahčy niavinna paciarpiełym i asudžanym padčas pratestaŭ.

«U biahučych abstavinach infarmacyjnuju paviestku hvałtu, ździejśnienaha nad mirnymi hramadzianami, niemahčyma pierabić ramontam łavačak abo adkryćciom novaha dziciačaha sada, — skazała jana. — Znachodziačysia ŭ zdarovym rozumie, ćviarozaj pamiaci i nie pad ciskam, ja pryznaju svaju niazdolnaść jak deputata».

U vieraśni 2020 hoda jana napisała zajavu ab daterminovym składańni paŭnamoctvaŭ, ale hetaha akazałasia niedastatkova. Deputat moža syści tolki ŭ vypadku chvaroby, pa rašeńni suda z-za zaviadzieńnia kryminalnaj spravy ci praz adklikańnie, jakoje pavinny inicyjavać vybarščyki. Volha vybrała apošni varyjant. Ci atrymałasia?

«My jaho tak i nie zmahli pravieści: ni maja zajava, ni zajava hramadzian nie spracavała, — raskazvaje Ciesakova. — Za hety hod ja pracavała ŭ pryvatnym paradku z arhanizacyjami, što ciapier, na žal, stracili dziaržaŭnuju rehistracyju. Nakolki ja mahła dapamahčy — dapamahała.

Nieŭzabavie ŭ vybarščykaŭ žadańnie mieć znosiny stała mienš, być sacyjalna aktyŭnymi taksama.

Ja nie bačyła bolš sacyjalnaj nieabchodnaści, tamu pierastała vieści pryjomy z sakavika hetaha hoda. Na siesii taksama nie chadžu.

Apošni moj udzieł jak deputata byŭ na Usiebiełaruskim narodnym schodzie. Schadziła. I adčuła, nibyta demientary vypili ŭsiu radaść i nadzieju na budučyniu.

Na UNS ja pieradała ad hramadzian prapanovy pa źmienach u Kanstytucyju. Adkazu na hetyja prapanovy ja nie atrymała. Kaniešnie, u mianie byli čakańni jašče ad asabistych pieramoŭ.

Ja pakazała svaju maksimalnuju adkrytaść, hatoŭnaść supracoŭničać i spadziavałasia, što my pačniom vyrašać chacia b niejkija łakalnyja pytańni. Ale ničoha takoha nie było. Adzinaja mahčymaść dla ich i dla mianie — adpuścić situacyju.

Ja znachodžusia nie ŭ tym stanie, kab patrabavać niešta ad ludziej, ź jakimi znachodžusia ŭ niaroŭnym stanoviščy.

Nijakich pytańniaŭ nakont taho, što ja nie vykonvaju svaje abaviazki deputata, da mianie nie ŭźnikała. Mnie jašče ŭ minułym hodzie amal adkrytym tekstam skazali: maŭlaŭ, kali niešta nie padabajecca, to nie ŭdzielničajcie ŭ hetym, nie chadzicie na siesii, nie viadzicie pryjomy.

Jak pakazvaje praktyka haradskoha savieta, možna znachodzicca za kratami, ale ŭsio roŭna ličycca deputatam. Ja samaŭchiliłasia, funkcyi deputata nie vykonvaju, ale navat heta nie źjaŭlajecca padstavaj mianie vyklučyć».

Čytajcie taksama:

Deputatka Minharsavieta, jakaja chacieła skłaści paŭnamoctvy: Da žniŭnia ja zastavałasia apalityčnaj, pracesy ŭ žyćci krainy nijak mianie nie čaplali

Kamientary

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara37

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara

Usie naviny →
Usie naviny

Inicyjatyva Maldzis vykupiła «Vialikaje mastactva artyleryi» Kazimira Siemianoviča8

Nastaŭnikam u škołach zabaranili karystacca mabilnymi telefonami padčas urokaŭ3

«Ultraekzotyka dla samotnaha turysta». Ci zacikavić Iran biełarusaŭ i ci pajeduć turysty ź Irana ŭ Biełaruś1

Pahladzicie, jakija rečy stvaryli biełaruskija dyzajnierki, natchniajučysia Paleśsiem i pieraasensoŭvajučy asabisty bol5

Siarožami i Vałodziami ciapier nazyvajuć zredźčas5

U ZŠA biazdomny mužčyna zabiŭ 23-hadovuju ŭkrainskuju mastačku i madel5

Archieołahi pastaryli Miensk na 70 hadoŭ4

«Usio tak ci inakš budzie vyrašacca na poli boju». Čym budzie zajmacca novaja kiraŭnica Misii demakratyčnaj Biełarusi va Ukrainie?17

U Hrodnie małanka ŭdaryła prosta pierad žančynaj2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara37

Pamior 50-hadovy śpiecnazaviec Bućko. Jon byŭ udzielnikam vykradańnia i zabojstva Zacharanki i Hančara

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić