Śviet

Prahramist z ZŠA zabyŭ parol da bitkojn-kašalka z $240 miljonami. U jaho zastałosia ŭvieści dźvie sproby, inakš hrošy prapaduć

Parol byŭ zapisany niedzie na papiercy, i Tomas jaje zhubiŭ.

Prahramist Stefan Tomas, uradženiec Niamieččyny, žyvie ŭ San-Francyska. Jon zabyŭ parol da svajho bitkojn-kašalka, dzie zachoŭvajecca 240 młn dalaraŭ. Parol byŭ zapisany niedzie na papiercy, i Tomas jaje zhubiŭ. Vosiem sprobaŭ byli niapravilnyja, zastalisia dźvie, inakš kašalok zabłakujuć, i hrošy całkam prapaduć, piša Bi-bi-si.

Bitkojn mienš čym za miesiac padaražeŭ z 20 tysiač da 42 tysiač dalaraŭ, a zatym patańnieŭ amal da 32 tys. Niekatoryja inviestary čakajuć dalejšaha padzieńnia da 20 tysiač, a zatym novaha vitka rostu.

Bolš za dziesiać hadoŭ tamu Tomasu zapłacili ŭ bitkojnach za videa, jakoje tłumačyć, jak pracujuć kryptavaluty. Tady bitkojn kaštavaŭ usiaho niekalki dalaraŭ.

Tomas atrymaŭ pieravod na kašalok, jaki znachodziŭsia na źniešnim chard-dysku IronKey. Dla taho, kab atrymać dostup da danych na dysku, nieabchodny parol. A jon jaho nie pamiataje. 

Kali ŭvieści jašče dva razy niapravilna, to kašalok budzie zabłakavany nazaŭsiody. Tomas strašna rasčaravany

«Dziela $220 młn u zakrytych bitkojnach treba nie 10 raz sprabavać adhadać parol, a adnieści dysk da prafiesijanałaŭ, jakija kupiać 20 takich ža IronKey i za paŭhoda znojduć alternatyŭny kanał dostupu abo ŭskryjuć jaho», — napisaŭ Tomasu Aleks Stejmas, jaki pracuje ŭ internet-absiervatoryi Stenfardskaha univiersiteta.

Jon kaža, što ŭsio zrobić za 10% ad sumy.

Cikava, što siońnia ŭ kašalkach, da jakich niama dostupu, lažyć kala 140 młrd dalaraŭ u bitkojnach.

Servisy pa dastavańni srodkaŭ sa zhublenych kašalkoŭ atrymlivajuć pa niekalki zapytaŭ u dzień ad ludziej, što zabyli svaje paroli.

U artykule ŭ New York Times taksama zhadany pradprymalnik, jaki straciŭ dostup prykładna da 800 bitkojnaŭ paśla taho, jak jaho kaleha adfarmatavaŭ noŭtbuk z parolami.

U 2013 hodzie ŚMI pisali pra mužčynu z Uelsa, jaki šukaŭ na śmietniku vykinuty dysk z 7500 bitkojnami. Tady heta ŭžo było 4 młn funtaŭ, a siońnia heta 250 młn funtaŭ (280 młn jeŭra).

Kamientary

Ciapier čytajuć

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca

Usie naviny →
Usie naviny

Z kim ludzi hatovyja dzialicca bolš achvotna, a z kim — mienš, i pry čym tut palityka?

«Cisa» ŭ Vienhryi atrymała navat bolš parłamienckich mandataŭ, čym mierkavałasia papiarednie6

Dziaviataja płanieta Soniečnaj sistemy: ci blizkija my da razhadki jaje tajamnicy?3

Meta źbirajecca praz štučny intelekt zvolnić 8 tysiač rabotnikaŭ3

Biełarusy masava pierasadžvajucca na hornyja rovary5

U Hiermanii za hod padstrelili kala 3 tysiač radyjeaktyŭnych dzikoŭ5

U kleckaj paliklinicy pacyjenty pabilisia za miesca ŭ čarzie. Ciapier budzie sud

U «Vialikim kamieni» stvaryli Instytut vydatnych inžynieraŭ

Kim byŭ kijeŭski strałok? Vajskovy piensijanier z antysiemickimi pohladami, jaki naradziŭsia ŭ Maskvie, a žyŭ na Danbasie17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca

Siamju ź dziciom nie puścili jeści ŭnutry kaviarni picu navynas. «Haraž» apraŭdvajecca, internet spračajecca

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić