Ułada1616

Łukašenka pra zvanok Pampiea: Toje, što pišuć u telehram-kanałach, — fihnia

Pra heta jon zajaviŭ siońnia, piša BiełTA. U Brest pamočnikam pryznačany Valeryj Vakulčyk, a ŭ Hrodna — Juryj Karajeŭ.

«Davajcie ščyra: u Hrodnie vyviešvali polskija ściahi. Nu, kali ich siońnia źniali, heta ž nie značyć, što tam u kahości ŭ hałavie čahości nie błukaje. Vy bačycie pavodziny niekatorych klirykaŭ našych cerkvaŭ — i katalickaj, i pravasłaŭnaj.

Tamu heta taksama zona vašaj adkaznaści, — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. — I naohuł vy pavinny razumieć, što za miežami našaj krainy nataŭcy nie ŭcichamirylisia, što b jany ni kazali».

Alaksandr Łukašenka ŭ suviazi z hetym zhadaŭ pra svaju niadaŭniuju telefonnuju razmovu ź dziaržsakratarom ZŠA Majkłam Pampiea. «U nas (Valeryj Paŭłavič viedaje) ź im vielmi dobryja adnosiny. Usio, što pišuć u Telegram-kanałach, — heta fihnia.

Ničoha jon ad mianie nie patrabavaŭ, była vielmi ciopłaja, dobraja takaja razmova. Ale ja jamu prama skazaŭ, pa-siabroŭsku: «Majk, niahledziačy na heta, ja ž razumieju, što adbyvajecca». I ja jaho papiaredziŭ: kali tolki tam tuzanucca z boku Polščy, Litvy i, moža, Ukrainy (heta navat nie abmiarkoŭvajecca, im nie da hetaha), a voś palaki i litoŭcy, u asnoŭnym palaki

(što tam litoŭcy — armii niama), — nu, my budziem adkazvać», — zajaviŭ Łukašenka.

«Jon mianie zapeŭniŭ, što hetaha nie moža nikoli być i nie budzie. Ja kažu: dobra, ja pačuŭ. My heta čujem, ale my pavinny reahavać. Ja pakul pra Minsku nie kažu, ja kažu pra hetyja zachodnija vobłaści», — raspavioŭ Alaksandr Łukašenka.

Mienavita najaŭnaściu važnych učastkaŭ pracy na adpaviednych napramkach Łukašenka patłumačyŭ pryznačeńnie Valeryja Vakulčyka i Juryja Karajeva na pasady pamočnikaŭ pa Bresckaj i Hrodzienskaj abłaściach. «Tamu ŭ mianie inšych bolš nadziejnych niama. Ja razhladaŭ inšyja ŭčastki pracy. Ale ŭsio-tki dumaju, što heta najvažniejšyja. Tam jość nad čym pracavać, — skazaŭ Łukašenka. — Asabliva, Valeryj Paŭłavič, zachodni kirunak. Budučy supracoŭnikam i staršynioj KDB, zaŭsiody hetamu ŭvahu nadavali. I tym nie mienš bačycie, jak atrymałasia. Tamu ŭsie hetyja viedy treba Juryju Chadžymurataviču pieradać».

«Tamu nielha supakojvacca i pa nahody voś hetych metaŭ, što im, palakam, patrebna ŭsia Biełaruś. Vy viedajecie, navat kali ŭsio NATA ŭvojdzie ŭ Biełaruś, u ich heta nie atrymajecca. Navat kali my budziem adny, u ich heta nie atrymajecca. My za svaju krainu zahiniem usie. Nie daj boh, viadoma. Jany pavinny heta viedać», — reziumavaŭ Łukašenka.

Stała viadoma, pra što razmaŭlali Pampiea i Łukašenka

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty26

Hramadstvadapoŭniena26

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja voźmie ŭdzieł va ŭračystaściach z nahody hadaviny paŭstańnia 1863 hoda1

Ułady Irana nazvali žachlivuju ličbu zabitych na pratestach13

Kiroŭcam bolš nie budzie patrebna vazić z saboj paćviardžeńnie prachodžańnia techahladu

Tomas Viencłava: «Litva i Biełaruś nikoli nie varahavali. Heta redki vypadak dla adnosin dvuch narodaŭ»10

Anarchist Dziadok vykazaŭsia suprać dazvołu na aborty. Ale ličyć, što zakanadaŭčaja zabarona ničoha nie daść50

«Vaš maskoŭski haspadar sto hadoŭ nie pratrymajecca». Ministr zamiežnych spraŭ Ukrainy rezka adkazaŭ Orbanu8

Biełarusy buduć płacić padatak za suvieniry ź mierapryjemstvaŭ6

Ministr suviazi: Abmiežavańni mabilnaha internetu zakranuć 1,7 miljona biełarusaŭ22

Siabar Usiera Anatol Vajciachoŭski paprasiŭ dapamohi ŭ polskaha sudździ-ŭciekača Tomaša Šmita11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty26

Hramadstvadapoŭniena26

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić