Mienachiem Biehin: teraryst, jaki staŭ łaŭreatam Nobieleŭskaj premii miru
«Izrail lehitymny, tamu što jon isnuje». Pra adnaho z samych značnych palitykaŭ XX stahodździa, uradženca Bresta Mienachiema Biehina, piša Piatro Barysievič.

Hety chłopčyk vyras u samym centry Bresta — kala ciapierašniaha kinateatra «Biełaruś», jaki ŭ tyja časy byŭ Vialikaj sinahohaj. U toj sinahozie i viałasia mietryčnaja kniha, dzie zapisvali ŭsich narodžanych habrejaŭ. Siamja Biehinaŭ była vielmi nabožnaj. Jaho tata byŭ sakratarom habrejskaj relihijnaj hminy. I vučycca Biehin pačaŭ u chiedery — relihijnaj škole. A paźniej surjozna zachapiŭsia idejami sijanizmu i zastaŭsia im vierny praz usio žyćcio.
Uschodniaja Jeŭropa — kuźnia sijanizmu
Sijanizm — ruch za viartańnie habrejaŭ na histaryčnuju radzimu, u Paleścinu, — ad samaha pačatku dzialiŭsia na dźvie ideałahičnyja płyni, jakija miž saboj kankuryravali ci časam navat vajavali. U kožnaj byli svaje struktury, u tym liku svaje moładzievyja arhanizacyi. Adna, sacyjalistyčnaja, spałučała marksizm i nacyjanalnyja ideały. Druhaja, pravaja, abapirałasia na nacyjanalnyja i kansiervatyŭnyja kaštoŭnaści.
Uradženiec Motala — heta niedaloka ad Pinska — Chaim Viejcman naležaŭ da sacyjalistyčnaha kirunku. Jaho budučy palityčny praciŭnik Mienachiem Biehin z Bresta— da druhoha.
Mienachiema baćka addaŭ u Breście ŭ himnaziju «Tachkiemonie», dzie navučańnie išło častkova pa-polsku, a častkova — na iŭrycie. Juny Biehin ustupiŭ taksama ŭ moładzievuju arhanizacyju «Ha-šamer ha-cair» («Małady vartaŭnik»). Ale kali hetaja supołka stała drejfavać u bok kamunizmu, jon pieravioŭsia ŭ vajenizavanuju arhanizacyju «Biejtar», pravaha tołku. Tam moładź prachodziła «pačatkovuju vajennuju padrychtoŭku».
Tym časam Chaim Viejcman, budučy pieršy prezident Izraila, adviedvaje ŭ susiednim Pinsku sacyjalistyčnyja sijanisckija hurtki «Safa brura».

Biehin, student jurfaka Varšaŭskaha ŭniviersiteta, maje zvańnie padcharunžaha Vojska Polskaha i paralelna dasiahaje najvyšejšaha ranhu ŭ «Biejtary». Biehin jeździć pa ŭsioj Polščy, źbirajučy achviaravańni dla sijanisckaha ruchu. U adnoj z takich pajezdak jon i paznajomiŭsia z Alicyjaj Arnold, dačkoj naftavaha kancesijaniera z Drahobyča — heta za Lvovam. Na viasielle źjechalisia sotni aktyvistaŭ «Biejtaru», a družkam maładoha byŭ viadomy habrejski dziejač Zeeŭ Žabatynski. U Mienachiema z Alicyjaj narodziacca dźvie dački i syn.
Jaho turmy
Pieršy raz u turmu Biehin trapiŭ u Polščy — za arhanizacyju masavaj habrejskaj manifiestacyi ŭ Varšavie. Druhi raz jon sieŭ u savieckuju turmu — za toje, što ŭ Vilni, užo zaniataj savietami, vydavaŭ padpolnuju hazietu. Z Łukišak Biehina adpravili ŭ kancłahier NKVD u Komi ASSR. Jamu dali 8 hadoŭ z raspaŭsiudžanaj u toj čas farmuloŭkaj: «ahient brytanskaha impieryjalizmu i sacyjalna niebiaśpiečny elemient». Paradoksy doli: dziakujučy hetamu Biehin zastaniecca žyvy. Napali niemcy, Stalinu patrebnyja byli sajuźniki — i hramadzian Polščy stali vyzvalać i nakiroŭvać u armiju Andersa. Ale, jak tolki polski korpus dabraŭsia da Paleściny, Biehin dabiŭsia dazvołu na zvalnieńnie. U jaho źjaviłasia mahčymaść paŭdzielničać u ažyćciaŭleńni svajoj mary — adradžeńni habrejskaj dziaržavy.

Tym časam usia siamja Biehina zahinie ŭ Breście, u hieta.
Z Savieckaha Sajuza na histaryčnuju baćkaŭščynu Biehin pryvioz padvojnuju ahidu da kamunizmu, a taksama słova «urki», jakoje jon užyvaŭ u iŭrycie bieź pierakładu.
«Ja nie zaŭvažyŭ ŭ SSSR roŭnaści, — pisaŭ Biehin pra svaje ŭražańni ad «Krainy Savietaŭ». — U carstvie NKVD adna roŭnaść — roŭnaść strachu».
«Sustreniemsia ŭ Ijerusalimie!»
Paleścina, byłaja pravincyja Asmanskaj impieryi, paśla jaje raspadu ŭ 1918 hodzie pierajšła pad kantrol Brytanskaj impieryi. Liha Nacyj dała brytancam mandat na časovaje kiravańnie z dalejšaj pieradačaj dvum narodam — habrejam i arabam — prava na samavyznačeńnie.
Da siaredziny XIX stahodździa habrejaŭ u Paleścinie było kala 5% nasielnictva, heta značyć kala 25 000. U toj ža čas arabaŭ — pieravažna musulman, ale taksama chryścijan, — kala 90%. Amal usie habrei Paleściny tady razmaŭlali abo pa-arabsku, abo na ładzina — movie siefardaŭ (pierasialency ź Ispanii i paŭnočnaha Mižziemnamorja). Uschodniejeŭrapiejskija habrei aškienazi pačali pierajazdžać na Śviatuju Ziamlu, u «Sijon», z 1880-ch. Sijaniscki paryŭ narastaŭ, u 1922 hodzie habrei ŭžo składali ŭ Ijerusalimie bolšaść, a pa stanie na 1948 hod u Izraili sabrałasia ŭžo 600 tysiač habrejaŭ.

Paralelna nabiraŭ moc arabski nacyjanalny ruch. Araby spačatku maryli pra vyzvaleńnie ad Asmanskaj impieryi, a paśla — ad jeŭrapiejskich kałanizataraŭ.
Araby tady pieravažna viali patryjarchalny ład žyćcia, mieli nizki ŭzrovień adukacyi. A voś habrei z Uschodniaj Jeŭropy byli nośbitami najnoŭšych technałohij, u tym liku sacyjalnych: zasnoŭvajucca sielskahaspadarčyja pasieliščy i kaapieratyvy — kibucy i mašavy, a taksama pieršyja čysta habrejskija harady — Tel-Aviŭ i Chajfa. Rej viadzie Partyja pracy na čale z Davidam Ben-Huryjonam, jaki vystupaŭ za mocnuju rolu dziaržavy ŭ rynkavym i nacyjanalnym kiravańni.
Araby pieryjadyčna buntujuć, pahromničajuć. Habrejskija pasialency prychodziać da razumieńnia patreby ŭ stvareńni mocnaj samaabarony. Takija ludzi, jak Biehin, z palityčnym i vajennym dośviedam, u «išuvie», heta značyć «pasialeńni», jak znachodka.
Pa-nad arabami i habrejami — brytanskija kałanijalnyja ŭłady, jakija kirujucca pryncypam «padzialaj i ŭładar», sutykajučy narody łbami. A na zachodnim dalahladzie — nacyscki afrykanski ekśpiedycyjny korpus hienierała Ervina Romiela. Jon imkniecca vybić anhličan ź Blizkaha Uschodu. Habrejskaja supolnaść bałansuje: padtrymlivaje brytancaŭ suprać hitleraŭcaŭ i adnačasova vybudoŭvaje padpolnyja struktury, kab u zručny momant zachapić uładu ŭ Paleścinie.
Biehin ulivajecca ŭ padpolle. U śniežni 1943 hoda jon stanovicca kiraŭnikom uzbrojenaj hrupoŭki «Irhun» — pa-habrejsku heta značyć «arhanizacyja». Jaje taksama nazyvali «Ecel» pa abrevijatury ad jaje poŭnaj nazvy. U adroźnieńnie ad «Chahany» (aficyjnaj samaabarony), «Irhun» abviaściŭ paŭstańnie suprać brytancaŭ i pierajšoŭ da teraktaŭ.
Habrejskaje samakiravańnie było kateharyčna suprać takoj taktyki, ličyła, što padčas vajny brytancaŭ čapać nie varta.
«Raskoł byŭ žachlivy», — zaznačyŭ potym Biehin.
Vybuch u hateli «Car David»
Pavarotnym momantam u zmahańni za niezaležnaść Izraila staŭ vybuch u hateli «Car David» u Ijerusalimie — miescy pracy brytanskaj administracyi. 22 lipienia 1946 hoda irhunaŭcy pranieśli praz słužbovy ŭvachod hatela zapoŭnienyja dynamitam bitony z-pad małaka. Mahutny vybuch źnios pravaje kryło hatela, zahinuŭ 91 čałaviek — siarod ich 41 arab i 17 habrejaŭ, ale paru dziasiatkaŭ brytancaŭ taksama. Paśla takich teraktaŭ adnosiny habrejaŭ i brytancaŭ nie mahli być raniejšymi. A kiraŭnik habrejskaha samakiravańnia Bien-Huryjon nazvaŭ «Irhun» «vorahami habrejskaha naroda».

Kanśpiratar
Anhličanie pryznačali za hałavu Biehina ŭznaharodu — 10 tysiač funtaŭ. Chavajučysia ad palicyi — niekalki hadoŭ! — Biehin maskiravaŭsia pad rabina, vychadca ź Jemiena. Dziela hetaha jon nadzieŭ jarmołku i adhadavaŭ baradu. Žonka Alicyja i syn Zeeŭ-Bieńjamin dapamahali ŭ kanśpiracyi.
Ciažka nie stać palitykam, kali ty raścieš u siamji Biehina. Syn choć i vyvučyŭsia na hieołaha, ale praciahnuŭ spravu baćki — u 90-ja hady staŭ palitykam i deputatam izrailskaha parłamienta — Kneseta.

Čałaviek idei
U 1948 hodzie Izrail paśpiachova zhulaŭ na supiarečnaściach miž vialikimi dziaržavami — ZŠA, SSSR i Brytanijaj — i abviaściŭ niezaležnaść. «Irhun» ulivajecca ŭ Armiju abarony Izraila. Kiraŭnikom urada stanovicca sacyjał-demakrat David Bien-Huryjon, a Biehin stvaraje pravuju partyju «Chierut» («Vola»). «Chierut» u parłamient prachodzić, ale nabiraje tolki 11,5% hałasoŭ. Biehina čakajuć 30 hadoŭ u apazicyi. Ale Izrail — demakratyčnaja dziaržava, Biehin moh vieści palityčnuju ahitacyju. I ad vybaraŭ da vybaraŭ papularnaść jaho pravaj partyi rasła.
Sabraŭšy pad svaje ściahi siefardskich, ci ŭschodnich, jaŭrejaŭ, Biehin pabudavaŭ svaju palityčnuju siłu na asnovie artadaksalnych relihijnych vieravańniaŭ i biblejskaj ideałohii, a nie sacyjalistyčnych ci libieralnych ideałaŭ.

Biehin ros u pieryjad miž dźviuma vojnami. Heta byli žorstkija časy. Na śvietaŭsprymańnie Biehina paŭpłyvaŭ i kašmar Chałakostu. Usie da adnaho bresckija svajaki Mienachiema zahinuli. «My nie chočam niamieckich hrošaj!», «Vorahu niama vykupleńnia!» — zajaviŭ Biehin, kali ŭłady FRH na znak prymireńnia i «vypraŭleńnia zła» abvieścili pra hrašovyja vypłaty habrejam.
U adkaz izrailskija radykały — peŭna, padahretyja ŭ tym liku i pramovami Biehina — adpraŭlajuć na imia niamieckaha kanclera Konrada Adenaŭera kanviert z vybuchoŭkaj. Da Adenaŭera jon dajści, jasnaja reč, nie moh, ale hinie čałaviek, jaki sprabavaŭ bombu abiasškodzić.
Hety radykalizm spałučaŭsia ŭ Biehinie z pobytavym kansiervatyzmam. Jaho palityčnyja kankurenty z Partyi pracy apranalisia niefarmalna, časam navat u šorty zamiest štanoŭ. Tady jak Biehin navat u samuju śpioku zaŭsiody chadziŭ u strohim čornym kaściumie pry halštuku. Cikava, što jaho syn, Zeeŭ-Bieńjamin, kali staŭ deputatam parłamienta i ministram, u adroźnieńnie ad taty, źniaŭ strohi pinžak i źmienšyŭ svajo doŭhaje, jakoje patychała jeŭrapiejskimi chasidskimi tradycyjami, imia da narodnaha Bieni.
Viaršynia ŭłady
Hiehiemonija sacyjalistaŭ, što tryvała ad časoŭ stvareńnia dziaržavy ŭ 1948-m, skončyłasia ŭ 1977-m. Paśla čarhovych vybaraŭ Biehin staŭ premjeram.
U hramadstvie nazapasiłasia niezadavolenaść karupcyjaj. Akramia taho, vychadcy z arabskich krain, «mizrachi», byli ŭ kryŭdzie na toje, što jeŭrapiejskija habrei hladzieli na ich zvysoku.

Adnak ź pieršych dzion premjerstva Biehin pavodziŭ siabie nie tak, jak ad jaho čakali prychilniki «žaleznaj ruki». Na klučavuju pasadu ministra zamiežnych spraŭ jon pastaviŭ adnaho sa svaich palityčnych praciŭnikaŭ — Maše Dajana i pačaŭ pieramovy ź jehipieckim kiraŭnictvam pa mirnym urehulavańni.
Jany skončylisia padpisańniem u amierykanskim Kemp-Devidzie spačatku papiaredniaha pahadnieńnia 17 vieraśnia 1978 hoda, a 26 sakavika 1979-ha — i paŭnavartasnaj mirnaj damovy. Pavodle jaje ŭmovaŭ Izrail viartaŭ Jehiptu Sinajski paŭvostraŭ i pryznavaŭ «zakonnyja pravy paleścinskaha naroda». Krainy vychodzili sa stanu ŭzajemnaj vajny, pamiž imi ŭstaloŭvalisia dypłamatyčnyja i ekanamičnyja adnosiny.
A paśla było paśpiachovaje źniščeńnie ŭ 1981 hodzie amal dabudavanaha irakskaha atamnaha reaktara la Bahdada. Dziorzkaja apieracyja — i atamnaja prahrama Sadama Chusejna była raźbitaja ŭ druz.
Była i pabudova jaŭrejskich pasialeńniaŭ na Zachodnim bierazie Iardana. Biehin razhladaŭ terytoryi, zachoplenyja padčas vajny z arabami ŭ 1967 hodzie, jak spadčynnyja ziemli Judei i Samaryi sa Staroha Zakonu. Jaho ŭrad ličyŭ ich zasialeńnie svaim, možna skazać, maralnym i relihijnym abaviazkam. Takoje sprečnaje rašeńnie vyklikała krytyku z boku apazicyi i asudžeńnie AAN, jakaja nazvała pabudovu pasialeńniaŭ «niezakonnaj». U adkaz Biehin abviaściŭ usiamu śvietu, što Izrail nie maje patreby ni ŭ čyim błasłaŭleńni i što jon «lehitymny tamu, što jon isnuje».

A paśla byŭ samy haniebny momant. Vajna ŭ Livanie, 14 vieraśnia 1982 hoda musulmanie-paleścincy zabivajuć prezidenta krainy, chryścijanina, sajuźnika Izraila. U adkaz izrailskija vojski faktyčna prapuskajuć chryścijanskich apałčencaŭ u łahiery ŭciekačoŭ-musulman Sabra i Šaciła. Za dva dni, 16 i 17 vieraśnia 1982 hoda, tam zabili paŭtary tysiačy čałaviek.
Jurydyčnuju adkaznaść za heta tradycyjna ŭskładajuć na ministra abarony Aryela Šarona, ale ž premjeram byŭ Biehin.
Niečakany sychod
A syšoŭ Biehin z pasady niečakana. Jon byŭ ź vizitam u ZŠA, kali ad chraničnaj emfiziemy lohkich pamierła jaho žonka. Śmierć samaha blizkaha čałavieka pahruziła Biehina ŭ hłybokuju depresiju. Jon tak i nie patłumačyŭ publična pryčyn svajoj adstaŭki. Na pasiadžeńni ŭrada Biehin prosta skazaŭ: «Pryčyna majho paviedamleńnia absalutna asabistaja. Ad pačatku ja prašu prabačeńnia, pieraprašaju ŭsich. Ci atrymaju ja prabačeńnie ad usich — hetaha ja nie viedaju»…
Siem nastupnych hadoŭ jon pražyŭ u svajoj dvuchpakajoŭcy kala Ijerusalimskaha lesu. Žyć u zvyčajnaj kvatery było normaj dla tadyšnich kiraŭnikoŭ Izraila. Bien-Huryjon doŭhi čas uvohule tuliŭsia ŭ kibucnym baraku. Zatoje Izrail pry ich kiravańni pieratvaryŭsia ŭ adnu z samych zamožnych krain płaniety. Heta byli ludzi idei, hrošy dla ich byli niečym druhasnym.

Mienachiem Biehin pamior chałodnaj zimovaj nočču, pierad śvitankam, 9 sakavika 1992 hoda, u paniadziełak (4-y dzień miesiaca Adar-Biet 5752 hoda pa habrejskim kalendary). Jon prasiŭ pachavać siabie biez ušanavańnia, biez pramoŭ, jak chavajuć ludziej z narodu, i nie ŭ niekropali kiraŭnikoŭ krainy, a na staražytnych habrejskich mohiłkach na Aliŭnaj hary la muroŭ Staroha horada ŭ Ijerusalimie. Pobač z tavaryšami pa padpolli z «Irhuna», jakich brytancy asudzili na śmierć za teraryzm. Tysiačy ludziej pravodzili Mienachiema Biehina ŭ apošni šlach.
Redakcyja dziakuje Irynie Vaŭraniuk za istotnyja dapaŭnieńni ŭ hety artykuł.
Kamientary