Mierkavańni1616

Biełaruskaje adradžeńnie finansavałasia japonskaj raźviedkaj

Niekatoryja łukašenkaŭskija ideołahi praciahvajuć dakazvać, što biełaruskaja nacyja — štučnaja prydumka.

Niekatoryja łukašenkaŭskija ideołahi praciahvajuć dakazvać, što biełaruskaja nacyja — štučnaja prydumka.

Hetak, vykładčyk BDUIR i aktyŭny aŭtara prezidenckaha rupara, časopisa «Biełaruskaja dumka» apublikavaŭ čarhovy artykuł, u jakim iznoŭ vystaŭlaje biełarusaŭ histaryčnym nieparazumieńniem. Fantazijaj hrupki marhinałaŭ. Intryhaj, vyhadnaj polskich sieparatystam.

Što ŭražvaje ŭ łukašenkaŭcaŭ‑rusaciapaŭ, heta ich zdolnaść u XXI stahodździ karystacca leksikonam rasijskaj nacyjanalistyčnaj publicystyki z XX stahodździa i abmiažoŭvacca spasyłkami na krynicy na rasiejskaj i biełaruskaj movach. Navat krynicaŭ na polskaj i ŭkrainskaj movach Hronski nie vykarystoŭvaje i pry hetym biarecca daśledavać historyju biełaruskaha nacyjanalizmu! A kłasičnych pracaŭ pa nacyjatvareńni Hiełnera, Śmita, Hrocha, jakija tłumačać miechanizm revalucyjnych zruchaŭ u śviadomaści, u vyniku jakich narodnaść ci etnahrafičnaja hrupa ŭśviedamlaje siabie nacyjanalnaj supolnaściu, dla Hronskaha niby nie było.

U vyniku

aŭtar apieruje arhumientami kštałtu: «Kałabaracyjanisckaja składovaja biełaruskaha nacyjanalizmu», «skład historykaŭ i fiłołahaŭ rańniaj Biełaruskaj akademii navuk vyklikaje ŭ mianie peŭnyja sumnievy ŭ ich kampietentnaści», «bolšaść biełaruskich nacyjanalistaŭ byli palakami»...
Sucelnaje palitykanstva zamiest navuki.

Viancom ža dadzienaha artykułu stała hipoteza, što biełaruskaje adradžeńnie pačatku XX stahodździa finansavałasia japonskaj raźviedkaj.

Tady jak prodaž niezaležnych knih i časopisaŭ napaŭzabaronieny, a niezaležnyja telekanały i radyjo vyhnany za miažu, dziejnaść Hronskaha i jamu padobnych zaachvočvajecca na dziaržaŭnym uzroŭni i znachodzić ščodra apłačvanuju trybunu ŭ nibyta «dziaržaŭnych», a na spravie — łukašenkaŭskich vydańniach. Vialiki ž tvorčy patencyjał zachoŭvajuć idei nacyjanalnaha vyzvaleńnia Biełarusi, kali łukašenkaŭcy až da straty zdarovaha sensu lubiać ich praciŭnikaŭ.

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Usie čakali padzieńnia cen, ale ničoha padobnaha! Jak za hod źmianilisia ceny na kvatery ŭ Minsku i inšych bujnych haradach17

Usie čakali padzieńnia cen, ale ničoha padobnaha! Jak za hod źmianilisia ceny na kvatery ŭ Minsku i inšych bujnych haradach

Usie naviny →
Usie naviny

Dla Vensa pieramovy ŭ Isłamabadzie mohuć stać klučavym momantam u karjery1

Ceny na kłubnicy ŭpali jašče bolš. A što ź jabłykami, śviežaj radyskaj i zielaninaj? Kolki na Kamaroŭcy što kaštuje

Ukraina i Rasija praviali vialiki vielikodny abmien

«Moža, i miljon zrabiła za ŭsio žyćcio». 87‑hadovaja majstrycha paŭstahodździa kataje śviečki1

Siabar Pucina prybraŭ Japryncava z prezidyuma Mižnarodnaj fiederacyi samba

Z paniadziełka pačnie ciapleć

Akunin raskazaŭ, što nieabchodna, kab vyžyć, kali ty zastaŭsia ŭ kiepskaj krainie10

64‑hadovaha vice-čempijona pa aŭtasporcie kinuli ŭ kałoniju za palityku. Aryštavali paśla viartańnia z-za miažy3

Tramp paabiacaŭ Vienhryi roskvit, kali va ŭładzie zastaniecca Orban22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Usie čakali padzieńnia cen, ale ničoha padobnaha! Jak za hod źmianilisia ceny na kvatery ŭ Minsku i inšych bujnych haradach17

Usie čakali padzieńnia cen, ale ničoha padobnaha! Jak za hod źmianilisia ceny na kvatery ŭ Minsku i inšych bujnych haradach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić