Zdareńni3131

U Paryžy haryć Notr-Dam, abvaliŭsia špil FOTY i VIDEA

U paniadziełak, 15 krasavika, u sabory Notr-Dam u Paryžy ŭspychnuŭ pažar.

Vidavočcy publikujuć u sacsietkach videa i foty sabora, achoplenaha ahniom.

Ahoń źniščyŭ špil kultavaha budynka.

Uśled za špilem abrynuŭsia dach sabora.

Ahoń dasiahnuŭ adnoj ź viežaŭ sabora. Heta jašče adna trahiedyja: moža zhareć słavuty zvon Notr-Dam. Pažarnyja nie ŭpeŭnienyja, što jany zmohuć spynić pažar.

Usie draŭlanyja kanstrukcyi Notr-Dam «ciapier harać», zajaviŭ pradstaŭnik sabora pa suviaziach z hramadskaściu Andre Fino. 

«Usio ciapier haryć. Ad draŭlanych kanstrukcyj — jany z adnaho boku 19-ha, a z druhoha boku 13-ha stahodździaŭ — ničoha nie zastaniecca», — narakaje sp. Fino.

«Pytańnie, ci zakranie ahoń sklapieńni, jakija nakryvajuć sabor», — dadaje jon.

Pažarnyja byli niazdolnyja ničoha zrabić, bo vada ź ich brandspojtaŭ nie dastavała da miescaŭ uzharańnia. Ciapier jany padnialisia na druhi pavierch miž viežami, sprabujuć dastać ahoń adtul.

Avijacyju redka vykarystoŭvajuć dla tušeńnia pažaraŭ u haradach, bo jość ryzyka dla ludziej, jakija znachodziacca pablizu, piša Le Monde.

Hasić pažar Notr-Dam z pavietra niemahčyma, sabor abvalicca, kali abrynuć na jaho masu vady

«Skidvańnie vady z samalota ci viertalota mahło b razburyć strukturu Notr-Dam i nanieści dadatkovuju škodu susiednim budynkam», — tłumačyć u svaim tvitary Sécurité Civile Fr, Hramadzianskaja abarona Francyi.

U hetuju hadzinu rašajecca, ci ŭdasca ŭratavać chacia b niešta.

Los budynka vyrašajecca ŭ paŭnočnaj viežy. Kali raspaŭsiud ahniu tam spynić nie ŭdasca, vieža abryniecca, a za joj — i hałoŭny nief. Z ahniom zmahajucca 400 pažarnych. Častka ich praciahvaje vynosić šedeŭry mastactva i carkoŭnyja relikvii z sabora. Jany ryzykujuć žyćciom: budynak u luby momant moža abrynucca, praličyć heta niemahčyma.

Na miesca padziej prybyli prezident i premjer-ministr Francyi — Emmaniuel Makron i Eduar Filip, a taksama mer Paryža.

Paciarpiełych u pažary niama.

Pa słovach pradstaŭnika sabora, pažar pačaŭsia kala 18:50 pa miascovym časie (19:50 pa biełaruskim časie).

Francuzskija ŚMI paviedamlajuć sa spasyłkaj na pažarnych, što pažar «patencyjna źviazany» z restaŭracyjnymi rabotami.

Sabor apošni čas znachodziŭsia na restaŭracyi, la ścien budynka byli ŭstalavanyja budaŭničyja ryštavańni. U krasaviku budaŭniki pracavali na dachu budynka, sprabujučy adnavić histaryčny vyhlad špila.

Sabor paryžskaj Božaj Maci byŭ pabudavany ŭ XII-XIV stahodździach i siońnia źjaŭlajecca adnoj z samych papularnych turystyčnych słavutaściaŭ Jeŭropy.

Jon źjaŭlajecca kafiedralnym saboram archidyjacezii Paryža.

Kamientary31

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu34

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić