Siońnia ŭ Minsku ŭ Pałacy Respubliki z udziełam Alaksandra Łukašenki prachodzić cyrymonija ŭručeńnia nacyjanalnaj premii «Za duchoŭnaje adradžeńnie», i śpiecpremij prezidenta Biełarusi.
U liku łaŭreataŭ pa vynikach 2018 ludzi roznych prafiesij — pradstaŭniki kultury, majstry sceny, śviatary, sacyjalnyja rabotniki.
Na cyrymonii z pramovaj vystupiŭ i sam Łukašenka. Vystupaŭ Łukašenka častkova pa-biełarusku.
«Šanoŭnyja siabry!
Siońniašni ŭračysty viečar zajmaje asobaje miesca siarod navahodnich śviat. Jaho hieroi - našy z vami suajčyńniki.
Łaŭreaty premii «Za duchoŭnaje adradžeńnie» - ludzi, jakich abjadnoŭvaje vysakarodnaje imknieńnie zrabić śviet bolš dobrym i pryhožym.
Kali ŭdumacca hłybiej, to samo paniaćcie «duchoŭnaje adradžeńnie» dla biełaruskaha naroda nie prosta pryhožaja mietafara - heta himn losu biełaruskaha naroda.
Šmat vyprabavańniaŭ vypała na dolu našaj rodnaj ziamli. Ale jana zaŭždy adradžałasia i pačynała kvitnieć jašče bolš. Stahodździami vychoŭvaŭsia i hartavaŭsia naš nacyjanalny charaktar. My stali bolš mudrymi, talerantnymi, a samaje hałoŭnaje - bolš mocnymi ŭ svajoj viery ŭ dabryniu.
Mastactva, jakoje naradziłasia na biełaruskaj ziamli, zaŭsiody mieła stvaralny charaktar. Tamu bahataja spadčyna našych prodkaŭ i siońnia prasłaŭlaje Biełaruś. Imiony mnohich aśvietnikaŭ, dziejačaŭ kultury, palityki, navuki zaniali pačesnaje miesca na staronkach suśvietnaha letapisu.
I my hanarymsia svajoj historyjaj i ziamloj - Radzimaj słavutych ludziej, našych z vami suajčyńnikaŭ. Viedajem svaje karani, ušanoŭvajem tradycyi. Lohka prymajem usio novaje - hałoŭnaje, kab jano nie supiarečyła našym zakonam i kaštoŭnaściam.
Va ŭmovach, kali śviet hublaje duchoŭnyja aryjenciry, imkniemsia zachavać unutranuju čyściniu.
I heta adbyvajecca nie samo pa sabie, a dziakujučy asabistamu prykładu i aktyŭnaj dziejnaści cudoŭnych ludziej ź vieličnymi idejami, vysakarodnymi imknieńniami. Ludziej ščyrych i bieskaryślivych u svaich spravach.
Ich praca nie vymiarajecca ličbami i niejkimi ekanamičnymi pakazčykami.
Jana nie maje cany i, biezumoŭna, zasłuhoŭvaje pryznańnia dziaržavy na samym vysokim dziaržaŭnym uzroŭni, pavahi i ŭdziačnaści ŭsiaho biełaruskaha naroda», — zajaviŭ Łukašenka.
Astatniaja častka jaho vystupleńnia była pa-rusku.
Ciapier čytajuć
Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary