Dla Radyjo Svaboda piša Staś Karpaŭ.
«Biełaruś raz za razam zdradžvaje Rasiei», — pišuć aburanyja analityki z Maskvy.
«Biełaruś nia dziejničaje, jak sajuźnik», — pišuć palitolahi Kramla.
«Što heta za braterstva, kali brat nikoli nie padstavić plačo», — zaŭvažajuć adkaznyja asoby.
Tak. I sto razoŭ tak, pahadžajusia ź imi ja. Kožnaje vaša abvinavačańnie — čystaje, jak ślaza miratačyvaj ikony Božaj Maci ź Sievastopala.
Biełarusy i sapraŭdy pavodziać siabie nie pa-bratersku
Jak ža tak stałasia? Čamu?
A tamu tak stałasia, što choć «vielik i mohuč vaš russkij jazyk», ale nia nadta. Sprava ŭ tym, što słova nie stvaraje reč. Nia važna, što było pieršym: kuryca ci jajka. Važna toje, što pradmiet «jajka» byŭ raniej za słova.
Kali ty prydumlaješ słovazłučeńnie kštałtu «braterskija narody», jakoje pavinna nie apisać źjavu, a stvaryć jaje — ty stanoviśsia na zahanny šlach napaŭnieńnia paniaćcia nia faktami, a novymi słovami — jašče bolš niapeŭnymi, jašče bolš razmytymi pa sensie.
«My žyli razam». «U nas adna historyja». «U nas adna mentalnaść». «Nas nie pasvaryć». «Braty prychodziać na dapamohu». «Russkij mir». «Duchoŭnyja skrepy» — heta tyja chimery, jakija zapakavany ŭ adzin vialiki harbuz ź indyvidualnymi marami, spadzievami, luboviami i nianaviściami svajho stvaralnika. U harbuz «braterstva narodaŭ», jaki dla taho i jość, kab nia viedać, što ŭ im.
Słovy, jakija nazyvajuć źjavu, maštabujucca i ŭdaskanalvajucca, kab sutnaść źjavy była adnaznačna asensavanaj.
Słovy, jakija stvarajuć źjavu, maksymalna ryhidnyja i adnačasova metafaryčnyja — kab usprymać praz emacyjny vodhuk.
Karaciej kažučy, prablema ŭ tym, što harbuz sa ślozkami rana ci pozna budzie prykočany pad dźviery «bratu» sa słovami «Ciapier jon tvoj».
Chto takija hetyja narody, jakija «žyli razam»? Jak heta vyhladaje?
Dapuścim, 2 miljony žyvuć u Miensku i 15 miljonaŭ u Maskvie. Za 700 km.
Jak heta — razam?
Piva viečaram pjuć? Sol pazyčajuć?
Što takoje «razam žyvuć»?
Što takoje «sumiesnaja historyja»? Kštałtu synchronnaja defekacyja ranicoj kožnym, u kaho +3 pavodle Hrynviča?
Kali ja častku dziacinstva razam z susiedziami pa vioscy źbiraŭ buraki na kałhasnym poli — u nas sumiesnaja historyja? Ci jašče nie?
Palityčnyja zajavy, śvina-małočnyja vojny, pryznańni akupacyi Krymu i staŭleńnie da vajny ŭ Hruzii — heta ładna. Štučki pratakolnyja.
Ale ŭ 2014 hodzie ja vielmi pilna sačyŭ za tym, jak biełarusy reahavali na rasiejcaŭ, kali tyja ŭ vialikaj kolkaści pryjechali ŭ Miensk.
Razumiejecie, biaskoncaje kačańnie pa poli harbuzoŭ z «narodnym braterstvam» i luboŭ na adlehłaści, jakaja prajaŭlajecca paŭtareńniem adnych i tych ža idyjomaŭ — heta adno. A asabistaje sutyknieńnie — heta inšaje.
Biełarusy, jakija paŭtarali śledam za telekam, što «žyvuć razam» z rasiejcami i «majuć ahulnuju historyju», jakija ŭvieś čas na nizkim starcie niapropusku nataŭskich tankaŭ na Maskvu, papraŭdzie ničoha pra rasiejcaŭ nia viedali. Nikoli ich nia bačyli i ŭ Rasiei nikoli nie byli.
I voś:
«Jany nia tak jeździać. Jany nia tak parkujucca. Jany kidajuć śmiećcie. Jany hučna razmaŭlajuć. Jany «bykujuć» u čerhach. Jany nas nie pavažajuć. Jany śmiajucca ź biełaruskaj movy, ź jakoj my jašče ŭčora sami śmiajalisia, a ciapier nam niešta stała niejak, chalera, kryŭdna.
Čamu jany siabie pavodziać, jak doma? I kali jany narešcie zvalać dadomu?Voś. Voś što ja bačyŭ padčas ČS pa chakiei ŭ 2014-m.
Tady ja pieršy raz u žyćci pačuŭ pra «rusakoŭ», jakija «abarzieli» — pryčym ad ludziej, jakija mnie da taho raskazvali pra ščaście intehracyi ŭ adnu krainu.
Ad tych. Samych. Ludziej. Tych, jakija ŭčora «jadnalisia z braterskim narodam», a siońnia hatovyja byli zadušyć kožnaha, chto nia tak parkujecca «tut u nas».
Dyk voś, darahija kramloŭskija analityki. Kali vy prydumlajecie narodnaje braterstva, treba nie zabyvać pra sferu jahonaha prymianieńnia.
Sfera takaja: śviatuška, skrepnaja pieradačańka, memarandumčyk, vinšavańniečka, hravirovačka na medalušcy.
I ŭsio.
U astatnim tak: biełarusy hatovyja da braterstva. Prosta na svaim baku miažy. I kali ŭ ich ničoha nie prasić. I ni da čoha nie zmušać. I kali, pa mahčymaści, da ich nia jeździć.
-
Kaleśnikava: Ja nikoli nie kažu pra vajennyja sankcyi. Ale isnuje spartyŭny trek, pamiežnyja pytańni, miedycyna — usio što zaŭhodna
-
Hurnievič: U historyi pieramožca zaŭsiody vyhladaje tym, chto mieŭ płan. Ale vyrašajuć niečakanaści i vypadkovaści
-
Statkievič — Kaleśnikavaj: Ludzi nie skacina na bazary
Kamientary