Hramadstva2727

Praz skarhi aburanych biełarusaŭ «Biełkniha» admianiła sustreču z čarnasociennym rasijskim piśmieńnikam

Historyjaj pośpiechu hramadzianskaj supolnaści padzialiŭsia ŭ svaim fejsbuku biełaruski kulturołah Vadzim Mažejka. 

Napačatku maja jon źviarnuŭ uvahu na rekłamnyja biłbordy ŭ Minsku, jakija anansavali sustreču z rasijskim piśmieńnikam Uładzimiram Jeranasianam — hety čałaviek viadomy pieradusim jak radykalny praciŭnik niezaležnaści Ukrainy.

Uładzimir Jeranasian u klipie «Kałarady»

Jeranasian — armianin pa nacyjanalnaści. Niekalki hadoŭ tamu hety ŭradženiec rasijskaha Batajska ažaniŭsia ź biełaruskaj, tamu pierajechaŭ u Minsk. Jaho davoli časta zaprašajuć na tok-šou na dziaržaŭnyja telekanały. Jeranasian plažyć Jeŭrasajuz i chvalić Rasiju.

Fota Vadzima Mažejki

«Lejtmatyŭ: amiery raspalili varažnieču pamiž braterskim narodam… Z ukraincaŭ robiać vajskovy avanhard dla vajny z braterskaj krainaj. … militaryzavanaj kučcy ŭkrainskaha naroda, što staŭ pad charuhvy maryjanietak… Terytoryja «niezaležnaj» — tolki płacdarm dla razbureńnia hanarlivych słavian… Pryśviačajecca ŭsim dabraachvotnikam, jakich nazyvajuć «kałaradami», usim apałčencam, prazvanym «vatnikami», «kacapam i maskalam», — pryvodziŭ Mažejka cytaty z knih Jeranasiana, aburajučysia tym, što dla sustrečy z čarnasocienskim hastraloram dziaržaŭnaja «Biełkniha» pradastaŭlaje pamiaškańnie.

Na svajoj staroncy ŭ fejsbuku Mažejka prapanavaŭ pisać listy da dyrektara «Biełknihi» z patrabavańniem skasavać mierapryjemstva.

Adkaz pryjšoŭ davoli chutka — mierapryjemstva admianili. 

Pakazalna, što ŭ kamientaryjach na staroncy Vadzima Mažejki na bok piśmieńnika staŭ tutejšy telepiersanaž Piotr Piatroŭski, jaki davodziŭ, što zabarona na vystup parušaje svabodu słova, na što Mažejka adkazaŭ jamu, što samaje trapnaje miesca dla takich schodaŭ — «Dom Maskvy», a nie aficyjnaja kniharnia dziaržavy, jakaja ŭ kanflikcie susiedziaŭ staić na niejtralnych pazicyjach.

U kamientary «Našaj Nivie» kulturołah zaŭvažyŭ, što ŭ dadzienaj situacyi hałoŭnuju rolu adyhraŭ, najchutčej, sam fakt zvarotu.

«Ja dumaju, što ŭ «Biełknizie» spačatku prosta nie prahuhlili, kaho jany zaprašajuć, tamu zvaroty ŭ niejkaj stupieni raspluščyli im vočy. Mahu padumać, što našym uładam nie patrebnyja siońnia vystupy adyjoznych asob. A kolki zvarotaŭ było? Mo dziasiatak, mo niekalki dziasiatkaŭ», — skazaŭ Pavał Mažejka. 

Nahadajem, što sustreča ź jašče adnym impierskim piśmieńnikam i prapahandystam Mikałajem Starykavym u Minsku pačałasia z patasoŭki.

Kamientary27

Ciapier čytajuć

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Usie naviny →
Usie naviny

Meta zapatentavała ŠI, jaki moža vieści akaŭnt karystalnika paśla śmierci3

U dziŭnym minskim HC zakryvajecca hipiermarkiet «Hipa»2

U biełaruskich advakataŭ źjaviŭsia novy kiraŭnik

Pamior vakalist hurta «Čynhischan» Volfhanh Chajchiel2

Na sartavalnym centry Wildberries u Ščomyślicy tresnuŭ dach

Preziervatyvaŭ, nazapašanych dla spartsmienaŭ na Alimpijadzie ŭ Italii, chapiła na try dni4

«U ruskaj movie niama takoha imia». Biełarus zmahajecca z ZAHSam, kab nie źmianiać dačce imia ŭ pašparcie44

«Vialikaja małajčyna, my vielmi zadavolenyja». Domračava pra vystup dački na «Śniežnym snajpiery»2

Łukašenka skazaŭ, što Chrenin budzie ŭ mai zdavać narmatyvy11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić