Navuka i technałohii4646

«Tytanik» zatanuŭ nie praz ajśbierh: daśledčyki vykazali novuju viersiju krušeńnia

Pryčynaj krušeńnia «Tytanika» mahło stać nie tolki sutyknieńnie z ajśbierham, ale jašče i pažar na borcie. Takuju viersiju vysunuŭ brytanski žurnalist Šenan Małoni, piša Unian sa spasyłkaj na The Independent.

wikimedia.org

Małoni bolš za 30 hadoŭ daśleduje pryčyny krušeńnia «Tytanika». U pryvatnaści, jon vyvučyŭ fatahrafii, źniatyja da taho, jak karabiel vyjšaŭ z sudnavierfi ŭ Biełfaście.

Žurnalist ubačyŭ čornyja paznaki ŭzdoŭž pravaj častki korpusa karabla — jakraz tam, dzie jaho prabiŭ ajśbierh. Paśla ekśpierty paćvierdzili: ślady, imavierna, byli vyklikanyja pažaram u schoviščy paliva.

«My razhledzieli mienavita toje miesca, u jakim zatrymaŭsia ajśbierh, i, zdajecca, hetaja častka korpusa ŭ hetym miescy była vielmi ŭraźlivaja, i heta adbyłosia jašče da taho, jak jon pakinuŭ vierf u Biełfaście», — kaža Małoni. Kamanda z 12 čałaviek sprabavała patušyć połymia, ale jano było zanadta vialikim, kab chutka ŭziać jaho pad kantrol. Jano mahło dasiahnuć tempieratury da 1000 hradusaŭ pa Celsii, što zrabiła korpus «Tytanika» ŭ hetym miescy vielmi słabym. I kali jon stuknuŭsia ab lod, adznačajuć ekśpierty, adrazu ž parvaŭsia.

Vydańnie taksama dadało, što kiraŭnictva łajniera zabaraniła kazać pra pažar pasažyram. «Heta idealnaje supadzieńnie niezvyčajnych faktaraŭ: ahniu, lodu i złačynnaj chałatnaści. Nichto jašče nie rasśledavaŭ hetyja paznaki. Heta całkam mianiaje historyju», — kaža Małoni.

Jak viadoma, «Tytanik» zatanuŭ 15 krasavika 1912 hoda padčas svajho pieršaha rejsa. Sudna sutyknułasia z ajśbierham u Atłantyčnym akijanie. Achviarami katastrofy stali bolš za 1500 čałaviek. Pavodle aficyjnaj viersii, da trahiedyi pryviało toje, što «sudna ruchałasia na vialikaj chutkaści ŭ niebiaśpiečnych abledzianiełych vodach, i kamanda nie zmahła paźbiehnuć sutyknieńnia z ajśbierham».

Kamientary46

Ciapier čytajuć

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika10

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika

Usie naviny →
Usie naviny

Anulavali rehistracyju «Pieršaha muzyčnaha kanała»3

U Finlandyi pasadzili ŭ turmu lidara nihieryjskich sieparatystaŭ

Z sakavika Polšča admoviła ŭ mižnarodnaj abaronie amal tysiačy inšaziemcaŭ1

Niechta ad imia Volhi Karpušonak vyjšaŭ na suviaź z «Našaj Nivaj»15

«My hulali nie za ich ściahi, a za našu krainu». Hałoŭny trenier «Niomana» — pra zaŭziataraŭ ź bieł-čyrvona-biełymi ściahami19

Paŭłu Łatušku prysłali biełaruskamoŭny list z zapałochvańniami i paradami, što rabić10

Rasija i ZŠA rychtujuć novy raŭnd kansultacyj1

Patreby NATA mianiajuć ekanomiku Jeŭropy. Ale jeŭrapiejskaj abaroncy nie chapaje šerahu krytyčna važnych praduktaŭ

Narkotyki, piratechnika, padrobka biletaŭ: za što zatrymlivali biełarusaŭ na kancercie Karža3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika10

Alaksandr Łukašenka prakulhaŭ pa čyrvonaj darožcy na płoščy Ciańańmeń. Kola vykonvaŭ rolu achoŭnika

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić