Hramadstva33

Byłyja palitźniavolenyja abjadnalisia dziela ŭzajemnaj padtrymki ŭ arhanizacyju «Pobač»

Abjadnańnie palitźniavolenych žančyn «Pobač» stvaryli biełaruski, jakija prajšli praz palityčnyja represii. Meta — padtrymka adna adnoj, abarona pravoŭ i hodnaści biełarusak, što sutyknulisia ź pieraśledam.

Byłaja palitźniavolenaja Volha Fiłatčynkava — adna z udzielnic inicyjatyvy, raskazała «Biełsatu», kolki ludziej naličvaje abjadnańnie i jak možna stać častkaj supolnaści.

«U nas sabrałasia ŭžo 30 čałaviek»

Abjadnańnie budzie prastoraj uzajemnaj padtrymki dla byłych žančyn-palitźniavolenych, ich blizkich i ŭsich, kamu nie abyjakavaja prablema palityčna matyvavanych represij. U miežach svajoj dziejnaści inicyjatyva płanuje raźvivać prahramy psichałahičnaj i sacyjalnaj dapamohi, pravodzić infarmacyjnyja kampanii i stvarać sietku salidarnaści.

Nazva «Pobač», jak padkreślivajuć udzielnicy, simvalizuje hałoŭnuju kaštoŭnaść abjadnańnia — być pobač adna z adnoj u samych składanych abstavinach i nie pakidać nikoha sam-nasam z vyprabavańniami.

Volha Fiłatčankava raskazvaje, što byłyja palitźniavolenyja pačali abjadnoŭvacca jašče ŭ 2023 hodzie. Supolnaść doŭhi čas isnavała ŭ nieaficyjnym farmacie: žančyny, jakija vyzvalalisia z kałonij i vyjazdžali ź Biełarusi, pastupova znachodzili adna adnu ŭ internecie i padtrymlivali tych, chto tolki pačynaŭ žyćcio paśla źniavoleńnia.

Volha Fiłatčankava

«U nas sabrałasia ŭžo 30 čałaviek, — kaža jana. — My ŭžo krychu adyšli ad usiaho hetaha dośviedu, pryjšli ŭ bolš-mienš narmalny psichałahičny stan paśla kałonij. I ciapier adčuvajem, što možam rabić niešta bolš, kab viedali, što my isnujem».

Pa słovach Volhi, taki farmat dazvalaje im adčuvać siabie ŭ biaśpiečnaj prastory i paźbiahać dadatkovaj traŭmatyzacyi.

«Zaŭvažyli, što nam nie treba adna adnoj ničoha tłumačyć pra kałoniju. My razmaŭlajem na adnoj movie — usie praz heta prajšli. Kali davodzicca kamuści raspaviadać usie drobiazi, heta časta vyklikaje retraŭmatyzacyju. A pamiž saboj my prosta razumiejem adna adnu. U nas niama praviłaŭ, što možna abmiarkoŭvać, a što nielha. Kali niešta balić, to heta moža być i palityka, i lubaja inšaja tema. Hałoŭnaje — stavicca adna da adnoj z pavahaj i nie źnievažać adna adnu», — kaža Volha.

Jak dałučycca da supołki

Pakul što pracedura dałučeńnia da inicyjatyvy znachodzicca ŭ stadyi raspracoŭki. Udzielnicy tłumačać, što vialikuju ŭvahu nadajuć biaśpiecy.

Ciapier dziejničaje pryncyp rekamiendacyj: kandydaturu novaha čałavieka prapanuje chtości z tych, chto ŭžo znachodzicca ŭ supolnaści, paśla čaho astatnija hałasujuć. U hałasavańni pavinny pryniać udzieł nie mienš za 2/3 ad usich čaliń Abjadnańnia. Taksama za čałavieka pavinna paručycca jak minimum jašče adna ŭdzielnica.

Dałučeńnie da supolnaści zastajecca całkam dobraachvotnym.

«Tut pavinny supaści dva faktary: žadańnie čałavieka i hatovaść kalektyvu jaho pryniać. Heta pierš za ŭsio naša biaśpiečnaja prastora», — adznačaje jana.«Tut pavinny supaści dva faktary: žadańnie čałavieka i hatovaść kalektyvu jaho pryniać. Heta pierš za ŭsio naša biaśpiečnaja prastora», — adznačaje jana.

Asnoŭnyja kirunki dziejnaści abjadnańnia

Asobny akcent płanujecca zrabić na psichałahičnaj padtrymcy. U budučyni ŭdzielnicy chočuć arhanizavać stałuju prahramu psichałahičnaj dapamohi i pravodzić retryty dla žančyn, jakija pieražyli źniavoleńnie. Płanujuć zajmacca infarmacyjnaj i pravaabarončaj dziejnaściu, raźvivać sietku salidarnaści. Taksama abmiarkoŭvajucca kulturnyja i adukacyjnyja inicyjatyvy — naprykład, knižny anłajn-kłub. 

Pakul inicyjatyva nie zarehistravanaja jak jurydyčnaja asoba, ale ŭdzielnicy płanujuć prajści praceduru rehistracyi ŭ budučyni.

«Statut my ŭžo padrychtavali. Pakul usio robicca pastupova, tamu što heta adbyvajecca pa-za pracaj i vučobaj. Ale my płanujem rehistracyju — kali mienavita, pakaža čas», — kaža Volha.

Usia dziejnaść prachodzić na dobraachvotnych pačatkach, finansavańnia ŭ abjadnańnia niama.

«Ale my budziem šukać jaho, kab raźvivać našy prajekty, asabliva psichałahičnuju padtrymku i retryty dla žančyn», — kaža Volha.

U pierśpiektyvie ŭdzielnicy razhladajuć mahčymaść supracy ź inšymi inicyjatyvami. U pryvatnaści, abmiarkoŭvajecca ideja stvareńnia žanočaha šełtara ŭ Varšavie ŭ partniorstvie z fondam «Prytulaj mianie».

Kamientary3

  • Śvidietieli
    10.03.2026
    Tak tak, śpiecsłužby užie vzialiś za sozdanije orhanizacii politzaklučiennych. Olha Fiłatčienkova, rasskaži publično kak ty vieła siebia na Antoškino. V kakije kabiniety biehała, o čiem s načalstvom razhovarivała, połno žie śvidietielej!
  • Facepalm
    10.03.2026
    Samaje hałoŭnaje, kab Afańsievaj tam nie było i joj padobnych nieadekvataŭ
  • Jeŝie odni
    10.03.2026
    Daješ každomu politzaklučiennomu po associacii! 🤦‍♂️

Ciapier čytajuć

17‑hadovy chłopiec žyvie ŭ padvale. Jon zaharnuŭsia ŭ čyrvona-zialony ściah, kab Łukašenka źviarnuŭ na jaho ŭvahu22

17‑hadovy chłopiec žyvie ŭ padvale. Jon zaharnuŭsia ŭ čyrvona-zialony ściah, kab Łukašenka źviarnuŭ na jaho ŭvahu

Usie naviny →
Usie naviny

Raniej nieviadomyja detali zvanka Mierkiel Cichanoŭskaj6

U minski ofis architekturnaj studyi ZROBIM architects pryjšli siłaviki16

U Łodzi pamierła 26‑hadovaja biełaruskaja studentka7

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek7

Na Brestčynie likvidavali ŭsie hreka-katalickija parafii22

U siecivie virusiacca foty roznakalarovaha Miesiaca. Jon sapraŭdy taki?4

U Rasii abjavili «ekstremisckaj arhanizacyjaj» «Miemaryjał»3

Abnavili śpisy prafiesij, jakija dajuć prava na daterminovuju piensiju. Jany značna skaracilisia2

«Usio heta vartaje taho». Ekipaž «Artemidy» viartajecca na Ziamlu i pravioŭ pres-kanfierencyju ŭ kosmasie6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

17‑hadovy chłopiec žyvie ŭ padvale. Jon zaharnuŭsia ŭ čyrvona-zialony ściah, kab Łukašenka źviarnuŭ na jaho ŭvahu22

17‑hadovy chłopiec žyvie ŭ padvale. Jon zaharnuŭsia ŭ čyrvona-zialony ściah, kab Łukašenka źviarnuŭ na jaho ŭvahu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić