Śviet

U Hanie vyjavili niesapraŭdnuju «ambasadu ZŠA», jakaja 10 hadoŭ vydavała sapraŭdnyja vizy

U Hanie vyjavili «ambasadu ZŠA», jakoj na samaj spravie kiravali złačyncy. Tym nie mienš, jana na praciahu 10 hadoŭ vydavała sapraŭdnyja amierykanskija vizy. A jašče — padroblenyja vizy i inšyja dakumienty. «Mieduza» raspaviadaje pra toje, jak pracavała «ambasada» i jak jaje začynili.

Fota: U.S. Department of State

Štotydzień u paniadziełak, aŭtorak i piatnicu nad ružovym dvuchpaviarchovym budynkam u stalicy Hany, horadzie Akra, vyviešvali amierykanski ściah. Uvajšoŭšy ŭ pamiaškańnie, naviedvalnik bačyŭ fatahrafiju prezidenta ZŠA Baraka Abamy ŭ ramcy. U hetym budynku na praciahu dziesiaci hadoŭ raźmiaščałasia «ambasada ZŠA», jakaja vydavała amierykanskija vizy. Praŭda, Amieryka nijakaha dačynieńnia da jaje nie mieła. Ciapierašniaja ambasada ZŠA ŭ Hanie vyhladaje pa-inšamu.

Tym nie mienš, vizy ŭ hetym budynku vydavali samyja sapraŭdnyja. Jak zajavili ŭ Dziaržaŭnym departamencie ZŠA, błanki dla viz złačyncy atrymlivali praz karumpavanych čynoŭnikaŭ. Praŭda, farmuloŭki ŭ pres-relizie Dziarždepu davoli raspłyvistyja — niezrazumieła, chto mienavita davaŭ błanki złačyncam.

«Ambasadaj ZŠA» kiravali hanskija i tureckija złačyncy. Naviedvalnikaŭ prymali hramadzianie Turcyi, jakija ŭmieli havaryć na anhlijskaj i hałandskaj movach. Ale z vulicy ŭ «ambasadu» trapić było nielha — zamiest hetaha jaje pasłuhi rekłamavali pa ŭsioj Hanie, a taksama ŭ susiednich krainach. Zacikaŭlenych klijentaŭ pryvozili ŭ stalicu, sialili ŭ haścinicu, a potym advozili ŭ «ambasadu».

Złačyncy vydavali «atrymanyja padmannym šlacham» sapraŭdnyja amierykanskija vizy, padroblenyja vizy i dakumienty (naprykład, ab adukacyi i paśviedčańni ab naradžeńni). Dziarždepartament nazyvaje canu pasłuh — šeść tysiač dalaraŭ; ale što ŭ jaje ŭvachodziła, nie ŭdakładniaje.

Pašparty i padroblenyja dakumienty, vyjaŭlenyja ŭ chodzie apieracyi. Fota: U. S. Department of State

Palicyjanty ŭ chodzie apieracyi vyjavili kramu adzieńnia, u jakoj znachodzilisia pryłady dla sšyvańnia pašpartoŭ. Kali jaje abšukvali, advakat — adzin z členaŭ hrupoŭki — schłusiŭ palicyjantam, što ciapier im nielha tudy ŭvachodzić, bo krama zhadvajecca ŭ sudovaj spravie. Dziakujučy hetym pryładam udałosia vyvieźci za miežy Akry.

Pry pieratrusach palicyjanty vyjavili 150 pašpartoŭ dziesiaci roznych krain, sapraŭdnyja i padroblenyja vizy dla ŭjezdu ŭ Štaty, a taksama padroblenyja vizy dla ŭjezdu ŭ Šenhienskuju zonu, Indyju i Paŭdniovuju Afryku. U chodzie apieracyi niekalki złačyncaŭ byli zatrymanyja. Niekalki ciapier znachodziacca ŭ biehach.

«Ambasada ZŠA» była vyjaŭlenaja letam 2016 hoda. Akramia taho, akazałasia, što ŭ Akry jość i niesapraŭdnaja ambasada Niderłandaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što stała ź Lilčynym tatam?

Što stała ź Lilčynym tatam?

Usie naviny →
Usie naviny

Kampanija, jakaja chacieła zarabić na pastaŭkach u ES kalijnaj soli pad vyhladam soli dla daroh, kinuła «Biełaruśkalij» i zbankrutavała1

Vydru ŭ ZŠA navučyli šukać i znachodzić uliki3

Vilenski muziej zaŭtra pradaje tvory biełaruskich mastakoŭ5

Čaćviortaja šylda za 2,5 hoda. Na miescy Green u «Łošycy» adčyniłasia novaja sietkavaja krama6

Pucin choča, kab Jeŭropa pryznała miežy Rasii z zachoplenymi terytoryjami — Bloomberg16

Siłaviki pra zatrymańnie Chlastova: Budzie doma paśla adbyćcia pakarańnia22

Palitźniavoleny žurnalist Kiryła Paźniak trapiŭ u špital pry SIZA4

U sacsietkach Chlastova apublikavałasia videa, zapisanaje na vypadak jaho zatrymańnia. Sam śpiavak na Akreścina27

Hety horad u Jeŭropie pasadziŭ hałuboŭ na supraćzačatkavyja srodki7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što stała ź Lilčynym tatam?

Što stała ź Lilčynym tatam?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić