U Baku ŭpieršyniu prajšoŭ samit prezidentaŭ Azierbajdžana, Irana i Rasii. Źjaŭleńnie novaha farmatu abumoŭlena składanaj situacyjaj u rehijonie, patłumačyli prezidenty.

Trochbakovy samit prezidentaŭ Azierbajdžana, Irana i Rasii prajšoŭ upieršyniu. U lutym pravieści jaho prapanavaŭ prezident Azierbajdžana Ilcham Alijeŭ. U Maskvie inicyjatyvu padtrymali. Alijeŭ sustrakaŭ haściej u sučasnym Centry mastactvaŭ imia svajho baćki Hiejdara Alijeva, pabudavanym pa prajekcie viadomaj architektarki Zachi Chadydy.
«Usie dziaržavy sutykajucca z padobnymi prablemami: hłabalny ekanamičny kryzis, napružańnie ŭ značnaj stupieni prysutničaje na našych miežach», — zajaviŭ na pasiedžańni Uładzimir Pucin. U hetych umovach Rasija ŭ hetym farmacie ličyć nieabchodnym uzmacnić abmien infarmacyjaj ab dziejnaści terarystyčnych arhanizacyj, kab efiektyŭna adsočvać trafik zbroi i terarystaŭ, zajaviŭ Pucin.
«Ni adna kraina nie moža ŭ adzinočku supraćstajać ciapierašnim vyklikam», — byŭ salidarny prezident Irana Chasan Ruchani. Jon padkreśliŭ, što novy farmat supracoŭnictva nie nakiravany «suprać inšaj dziaržavy, a stvaraje ramki dla rehijanalnaha supracoŭnictva našych dziaržaŭ».
Krainy damovilisia pahłyblać supracoŭnictva ŭ supraćdziejańni teraryzmu i ekstremizmu, a taksama raźvivać ekanamičnaje supracoŭnictva, u tym liku padtrymali abjadnańnie elektraenierhietyčnych sietak.
Novy farmat adkryvaje mahčymaść supracoŭnictva ŭ šyrokim śpiektry abłaściej: ad palityčnaj kaardynacyi da abmierkavańnia kankretnych prajektaŭ z akcentam na transpart i enierhietyku, raspavioŭ na pres-kanfierencyi ministr zamiežnych spraŭ Siarhiej Łaŭroŭ.
«U hłabalnym maštabie vielmi važnaja sustreča prajšła», — nie paskupiŭsia na pachvału azierbajdžanski ministr zamiežnych spraŭ Elmar Mamiedźjaraŭ. Nastupnaja sustreča adbudziecca praz hod u Iranie, a da hetaha baki damovilisia na praciahu hoda praciahvać kansultacyi na ŭzroŭni viedamstvaŭ, pravieści trochbakovaje pasiedžańnie kiraŭnikoŭ mižuradavych kamisij.
Kamientary