Śviet33

«Kryki, jakija ja nikoli nie zabudu» — žurnalist pra žudasny terakt u Nicy

Francuzski žurnalist Damjen Alman, jaki znachodziŭsia na Anhlijskaj nabiarežnaj padčas napadu, tak apisaŭ padziei:

«Atmaśfiera była dobraj, byli pryhožyja fiejervierki, dzieci kidali kamieńčyki ŭ vadu. Praz momant vielizarny bieły hruzavik na šalonaj chutkaści zbočvaje, kab źbić jak maha bolš ludziej».

«Ja čuŭ šum, kryki, jakija ja nikoli nie zabudu. Ja byŭ paralizavany. Ja nie ruchaŭsia», - napisaŭ jon.

Uviečary 14 lipienia ŭ Nicy (horad na poŭdni Francyi) śviatkavali Dzień uziaćcia Bastylii. Hruzavik na vialikaj chutkaści prajechaŭ praz natoŭp, prajechaŭ dva kiłamietry, u vyniku zahinuli 84 čałavieki.

U hruzaviku znajšli dakumienty na 31-hadovaha miascovaha žychara tuniskaha pachodžańnia.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry13

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry

Usie naviny →
Usie naviny

Dva kienty na Savieckaj u Breście ŭ kiepkach z ČZ padpiavali pad pieśniu «Žukoŭ». I mieli nieaściarožnaść zapościć heta ŭ treds15

«Žyćcio — štuka cikavaja, adnak». Zorka biełaruskaha handboła naniaŭsia fatohrafam, kab zdymać ulubionuju mnohimi biełaruskuju śpiavačku4

Z klininhavaj kampanii dadatkova ździerli ŭ biudžet až 1,1 miljona16

Stała viadoma, pa jakim artykule asudzili žychara Śvietłahorska, zatrymanaha pa viartańni ŭ Biełaruś3

U Niderłandach sort ciulpanaŭ nazvali «Minsk»: vysokija, samavityja

Biełaruskaja himnastka zdabyła miedal na Kubku Jeŭropy

U Minsku DAI masava spyniaje kiroŭcaŭ karšerynhu1

Homiel, chutka i da vas dalacić ciepłynia z Horadni2

Naftavaja plama nabližajecca da raskošnaha pałaca Pucina ŭ Hielendžyku1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry13

Stali viadomyja padrabiaznaści pra trahiedyju ŭ Połackim manastyry

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić