Kultura4141

Alaksiej Chlastoŭ prapanavaŭ abmiežavać ujezd u Biełaruś rasijskim artystam

Biełaruski śpiavak Alaksiej Chlastoŭ u intervju internet-telebačańniu «TVojo Siehodnia» vykazaŭ mierkavańnie, što Ministerstvu kultury varta abmiežavać ujezd u krainu artystam ź blizkaha zamiežža.

Svaju pazicyju artyst matyvavaŭ tym, što biełaruski šoŭ-biznes pavinny farmavać miascovyja vykanaŭcy, jakija pracujuć tut dla našaha naroda.

— Ja vielmi chvalujusia, kali biełaruski čałaviek vybiraje pamiž biełaruskim artystam i artystam ź inšaj, blizkaj, krainy, i kaža: «Usio, što robiać jany — heta kruta, a ŭsio što robicie vy — łuchta». Ja ŭ heta nie vieru, — padzialiŭsia mierkavańniem Chlastoŭ.

Adkazvajučy na pytańnie hledača, što b jon zrabiŭ, kali b jaho pryznačyli «Ministram šoŭ-biznesu», Alaksiej skazaŭ, što jon by paprasiŭ pakinuć šoŭ-biznes artystam.

— Šou-biźnies — heta kali ŭkładvajucca samastojnyja inviestycyi, a nie dziaržaŭnyja. Ja ŭkładaju ŭłasnyja srodki ŭ siabie, jak u pradpryjemstva, naturalna, nie atrymlivajučy ad dziaržavy ni adnaho rubla. Heta pravilna. U dziaržavy jość, kudy ŭkładvać hrošy. Ja b paprasiŭ pakinuć šoŭ-biznes nam.

Vykanaŭca raspavioŭ, što dva hady tamu, kali «abrynuŭsia» dalar, u Biełaruś chłynuli jaho kalehi ź inšych krain pa takich dempinhavych koštach, što jon, žyvučy ŭ svajoj krainie, nie maje mahčymaści hastralavać. Bo da biełaruskich artystaŭ pa haradach prajazdžajuć ich rasijskija kalehi.

— Na miescy Ministerstva kultury ja b źviartaŭ na heta ŭvahu i rabiŭ niejkija surjoznyja remarki dla hetych ludziej. Navat, pakul idzie kryzisny čas, trošački, abo navat nie trošački abmiežavaŭ by im ujezd. Paprasiŭ by ich: «Chłopcy, dajcie nam pracavać».

Alaksiej pryznaŭsia, što nie maje dačynieńnia ni da jakich dziaržaŭnych datacyjaj, jaho siamja žyvie na toje, što jany zarablajuć, a ŭ ciapierašnich umovach heta davoli składana. Pry hetym jon adznačyŭ, što minskija kancerty rasiejskich artystaŭ jon by nie abmiažoŭvaŭ.

— U Minsk chaj pryjazdžaje luby artyst. A voś usio što tyčycca haradoŭ na Homielščynie, Mahiloŭščynie, rajcentraŭ… Sioleta našy kalehi ź blizkaha zamiežža zrabili takoje turne, ja b heta nazvaŭ, prabačcie, pyłasosam. Jany «prapyłasosili» ŭsie harady. Niemahčyma pryjechać. Moj kancertny mieniedžar abtelefanoŭvaje adździeły kultury, jamu adkazvajuć: my nie možam vam ničoha pradastavić. U nas niama mahčymaści.

Kamientary41

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

Stan paciarpiełaha ŭ Branskaj vobłaści dziciaci zastajecca ciažkim: jon padklučany da ŠVŁ, daktary rychtujucca da apieracyi

U Francyi zatrymali biełarusa za špijanaž i sprobu padpału zavoda, jaki vyrablaje bajavyja drony1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić