Kultura4141

Alaksiej Chlastoŭ prapanavaŭ abmiežavać ujezd u Biełaruś rasijskim artystam

Biełaruski śpiavak Alaksiej Chlastoŭ u intervju internet-telebačańniu «TVojo Siehodnia» vykazaŭ mierkavańnie, što Ministerstvu kultury varta abmiežavać ujezd u krainu artystam ź blizkaha zamiežža.

Svaju pazicyju artyst matyvavaŭ tym, što biełaruski šoŭ-biznes pavinny farmavać miascovyja vykanaŭcy, jakija pracujuć tut dla našaha naroda.

— Ja vielmi chvalujusia, kali biełaruski čałaviek vybiraje pamiž biełaruskim artystam i artystam ź inšaj, blizkaj, krainy, i kaža: «Usio, što robiać jany — heta kruta, a ŭsio što robicie vy — łuchta». Ja ŭ heta nie vieru, — padzialiŭsia mierkavańniem Chlastoŭ.

Adkazvajučy na pytańnie hledača, što b jon zrabiŭ, kali b jaho pryznačyli «Ministram šoŭ-biznesu», Alaksiej skazaŭ, što jon by paprasiŭ pakinuć šoŭ-biznes artystam.

— Šou-biźnies — heta kali ŭkładvajucca samastojnyja inviestycyi, a nie dziaržaŭnyja. Ja ŭkładaju ŭłasnyja srodki ŭ siabie, jak u pradpryjemstva, naturalna, nie atrymlivajučy ad dziaržavy ni adnaho rubla. Heta pravilna. U dziaržavy jość, kudy ŭkładvać hrošy. Ja b paprasiŭ pakinuć šoŭ-biznes nam.

Vykanaŭca raspavioŭ, što dva hady tamu, kali «abrynuŭsia» dalar, u Biełaruś chłynuli jaho kalehi ź inšych krain pa takich dempinhavych koštach, što jon, žyvučy ŭ svajoj krainie, nie maje mahčymaści hastralavać. Bo da biełaruskich artystaŭ pa haradach prajazdžajuć ich rasijskija kalehi.

— Na miescy Ministerstva kultury ja b źviartaŭ na heta ŭvahu i rabiŭ niejkija surjoznyja remarki dla hetych ludziej. Navat, pakul idzie kryzisny čas, trošački, abo navat nie trošački abmiežavaŭ by im ujezd. Paprasiŭ by ich: «Chłopcy, dajcie nam pracavać».

Alaksiej pryznaŭsia, što nie maje dačynieńnia ni da jakich dziaržaŭnych datacyjaj, jaho siamja žyvie na toje, što jany zarablajuć, a ŭ ciapierašnich umovach heta davoli składana. Pry hetym jon adznačyŭ, što minskija kancerty rasiejskich artystaŭ jon by nie abmiažoŭvaŭ.

— U Minsk chaj pryjazdžaje luby artyst. A voś usio što tyčycca haradoŭ na Homielščynie, Mahiloŭščynie, rajcentraŭ… Sioleta našy kalehi ź blizkaha zamiežža zrabili takoje turne, ja b heta nazvaŭ, prabačcie, pyłasosam. Jany «prapyłasosili» ŭsie harady. Niemahčyma pryjechać. Moj kancertny mieniedžar abtelefanoŭvaje adździeły kultury, jamu adkazvajuć: my nie možam vam ničoha pradastavić. U nas niama mahčymaści.

Kamientary41

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj11

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ19

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

Kolki ŭ Biełarusi žyvie ŭdzielnikaŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny?7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj11

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić