Hramadstva1616

Łukašenka: Pravalili ŭsio, što płanavali. Mnie ŭžo soramna…

Staršyni Minharvykankama Mikałaju Ładućku varta źmianić styl pracy. Takoje mierkavańnie na naradzie ŭ kiraŭnika dziaržavy pa pytańni vykanańnia daručeńniaŭ ab budaŭnictvie značnych abjektaŭ u Minsku vykazaŭ staršynia KDK Alaksandr Jakabson.

Pa słovach Alaksandra Jakabsona, vyniki kantrolna-analityčnych mierapryjemstvaŭ śviedčać, što budaŭnictva sacyjalna značnych abjektaŭ u Minsku ŭvieś čas supravadžaje šlejf prablem.

Heta takoje niestabilnaje finansavańnie, niepradumany vybar inviestaraŭ, niezdavalniajučaja arhanizacyja budaŭničaha pracesu z boku zakazčyka i padradčyka, zryŭ terminaŭ prajektavańnia i budaŭnictva, nienaležnaja jakaść rabot. Na hetym fonie vyjaŭlajucca šmatlikija pravaparušeńni až da złoŭžyvańniaŭ.

Alaksandr Jakabson kanstatavaŭ, što pad pahrozaj zryvu znachodzicca šerah ustanoŭlenych zadańniaŭ navat pa abjektach, da jakich Łukašenkam pradjaŭlenyja asablivyja patrabavańni.

U pryvatnaści, pa prajekcie «Minsk-Sici» z 2012 hoda ŭ vyrašeńni pytańniaŭ vyznačeńnia kankretnaj architekturnaj kancepcyi i pošuku inviestaraŭ praktyčna niama nijakaha ruchu.

«Nu i što vy mnie jak hałoŭny kantralor krainy, pravaja ruka prezidenta prapanujecie jašče padpisvać niejkija novyja dakumienty, pieranosić, ssoŭvać terminy?

Moža być, Ładućka ŭžo stamiŭsia tam?» — adrasavaŭ pytańnie Alaksandr Łukašenka staršyni KDK.

Alaksandr Jakabson adznačyŭ, što, na jaho dumku, staršynia Minharvykankama całkam addajecca spravie, ale jamu nieabchodna źmianić styl pracy. «Ja jamu heta ŭžo rekamiendavaŭ. Jon usio biare na siabie, nie ŭmiejučy pieraraźmiarkoŭvać funkcyi siarod svaich padnačalenych, i nie paśpiavaje», — adznačyŭ staršynia KDK.

Jon taksama vykazaŭ mierkavańnie, što ŭ Minsku, u adroźnieńnie ad inšych rehijonaŭ, dzie taksama budujecca šmat roznych abjektaŭ, zaviałasia praktyka vynosić na ŭzrovień prezidenta časta navat tyja pytańni, jakija mohuć być vyrašany samoj haradskoj uładaj abo va ŭradzie.

«Pravalili ŭsio, što płanavali. Mnie ŭžo soramna na hety kont publična razvažać», — padkreśliŭ Łukašenka.

Pra pryčyny situacyi Alaksandr Łukašenka taksama pacikaviŭsia ŭ pamočnika prezidenta — hałoŭnaha inśpiektara pa horadzie Minsku Fiodara Damacienki. Siarod inšaha pamočnik ukazaŭ, što ŭ namieśnikaŭ mera «prysutničaje elemient bojazi».

«Heta abo niemahčymaść pryniaćcia samastojnaha rašeńnia, abo niazdolnaść prymać hetyja rašeńni», - adznačyŭ jon.

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Usie naviny →
Usie naviny

«Vypadak adzin na miljon». U Dniapry ŭ akno kvatery ŭlacieŭ šachied, ale nie razarvaŭsia1

U Mali paŭstancy-tuarehi ŭziali pad kantrol ceły horad

Arnitołahi raźviančali stary jak śviet mif pra ziaziul4

U Biełastoku projdzie prezientacyja knihi «Historyja Biełarusi ad siaredziny XVIII stahodździa i da našaha času»1

Miełoni: Zachad pavinien patrabavać kroki napierad ad Pucina, a nie iści jamu nasustrač4

U Hrodnie znajšli maleńkuju dziaŭčynku, jakaja nie viedaje dzie žyvie5

Padletkam dazvolili pracavać traktarystami na vioscy4

U Biełarusi stvorać novy zabaŭlalny park z histaryčnaj tematykaj2

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić