Adrazu paśla šmatpakutnaj pieramohi Džordža Buša na prezydenckich vybarach u 2000 h. ja napisaŭ artykuł, dzie ŭziaŭ na siabie śmiełaść śćviardžać, što Buš abaviazany pieramahčy ŭ 2004 h., što b ni adbyłosia ŭ ZŠA za hetyja čatyry hady.
Viadoma ž, śćviardžaŭ ja heta nie ad vialikaha zachapleńnia supiarečlivaj, skažam tak, asobaj Buša, a vyklučna praz svaju vieru ŭ ideju histaryčnych cykłaŭ.
U palityčnym žyćci, jak i ŭ pryrodzie, jość svaje viosny, vosieni i zimy. Peryjady stabilnaści, pasiŭnaści, hramadzkaj abyjakavaści tak ci inačaj pryvodziać da nazapašvańnia refarmisckaj enerhii, źjaŭleńnia niezdavolenaści isnujučym stanam rečaŭ. Sens kanservatyŭnaha cykłu — viartańnie da taho, što było razburana papiarednim revalucyjnym peryjadam, ale čaściej za ŭsio rehres nie zachodzić vielmi daloka, nie źniščaje ŭsich zdabytkaŭ papiaredniaj evalucyi — inačaj nie było b hramadzkaha prahresu.
Viadoma ž, teoryja cykłaŭ — nie aksijoma, a tolki tendencyja, ale jakraz najlepšy prykład hetaj teoryi — ZŠA, dzie peryjady revalucyjnych reformaŭ i kanservatyzmu źmianiali adzin adnaho ź siaredniaj peryjadyčnaściu 12—16 hadoŭ — chacia «revalucyjnyja» peryjady zvyčajna karaciejšyja za peryjady «stabilnaści». Časta, ale nie zaŭsiody, peryjady cykłaŭ supadajuć z kiravańniem adpaviedna demakrataŭ (refarmatary) i respublikancaŭ (kanservatary). Prezydenctva demakrata Klintana, što pačałosia ŭ 1992 h., vyłučałasia mocnym refarmisckim zapałam — nazaviom chiba sproby Klintana pieraŭtvaryć systemu adukacyi i achovy zdaroŭja, nadać novuju rolu žančynam i mianšyniam — seksualnym i nacyjanalnym. U čas vybaraŭ u 2000 h. refarmisckaja tendencyja ŭžo zacichała i mnohija siarednija amerykancy adčuli stomlenaść ad burlivaj klintanaŭskaj ery.
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Vital Cyhankoŭ
Kamientary