Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»33

Čamadan — vakzał — Rasieja

Heta stała vyprabavańniem admysłovaj "technalohii pracy" z pradstaŭnikami zamiežnych medyjaŭ, jakija dazvalali sabie padavać tutejšuju rečaisnaść biez ružovych farbaŭ. Piša ŭ svaim błohu Alaksandar Kłaskoŭski.

Roŭna dziesiać hadoŭ tamu, 31 sakavika 1997 hodu, žurnalist Alaksandar Stupnikaŭ sieŭ u ciahnik Miensk — Maskva i raźvitalna pamachaŭ rukoj. Maršrut byŭ zvykły, a dramatyzmu nadavała padziei adna akaličnaść: kiraŭnika biuro telekanała NTV departavali ź Biełarusi. Jamu zakinuli systematyčnuju dezynfarmacyju hramadzkaj dumki.

Heta stała vyprabavańniem admysłovaj "technalohii pracy" z pradstaŭnikami zamiežnych medyjaŭ, jakija dazvalali sabie padavać tutejšuju rečaisnaść biez ružovych farbaŭ.

Praź niekalki miesiacaŭ voźmucca za Paŭła Šaramieta, jaki ŭznačalvaŭ karpunkt ORT. Toj uvohule apyniecca za kratami, i samomu Jelcynu daviadziecca pakazać carski hnieŭ, kab žurnalista vypuścili.

Pradstaŭniku NTV nie pašancuje jašče raz: u 2003 hodzie Paŭła Sielina taksama departujuć. Nie spadabajecca, jak jon aśviatlaŭ pachavańnie Vasila Bykava.

Praz hod repartaž ab vuličnaj akcyi abierniecca vydvareńniem užo dla teležurnalista RTR Dźmitryja Piatrova. Jamu zakinuć, što zavysiŭ kolkaść udzielnikaŭ manifestacyi. To bok skaziŭ tradycyjny dla BT vobraz "nikčemnaj kupki"...

Nu a ŭžo tyja vypadki, kali zamiežnym žurnalistam (nia kažučy pra ajčynnych) bili tvary i kamery, navat pieraličyć ciažka. Apošni raz chto-kolviek dastaŭ ad doblesnych siłavikoŭ na niadaŭni Dzień Voli.

Pakazalny ž vypadak, kali letaś na pasiadžeńnie mienskaha samitu SND nie puścili karespandentaŭ "Moskovskoho komsomolca" dy "Kommiersanta". U vyniku, pamiatajecie, praktyčna ŭsie rasiejskija žurnalisty pakinuli mierapryjemstva na znak pratestu.

Naturalna, potym adstralalisia z asałodaj. Sam paradak dnia samitu adyšoŭ u cień, a temaj №1 staŭ, kažučy neŭtralna, styl stasunkaŭ aficyjnaha Miensku z presaj. Dy i nadalej sympatyj da biełaruskaha kiraŭnictva ŭ pakryŭdžanych maskoŭskich ŚMI nie dadałosia.

Nu i chto vyjhraŭ?

Taptać presu — heta zaŭždy nastupać na hrabli.

Naturalna, kožny ŭrad kłapocicca pra imidž. Ale ž praca z medyjami — cełaja navuka. U demakratyčnych krainach kiroŭnyja viarchi starajucca farmavać pryjaznaje staŭleńnie da svajoj palityki praz tonkija kamunikacyjnyja technalohii. Pryncypovy momant: tam u dziaržavy praktyčna niama paduładnaj presy, tamu i atrafavaŭsia chapalny refleks. U nas ža — jak u tym anekdocie ab praparščyku: što tut dumać — treści treba!

P.S. Stupnikaŭ raspaviadaje, što praz try hady paśla departacyi jamu daviałosia sustrecca ŭ Jerusalimie z aficyjnym kiraŭnikom Biełarusi. Toj spahadliva spytaŭsia: jak žonka, jak dzieci?..

Kamientary3

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist1

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Usie naviny →
Usie naviny

«Pasažyry prasili źnizić chutkaść». Nazvanyja pryčyny DTZ z maršrutkaj u Śvietłahorskim rajonie, dzie zahinuli šeść čałaviek1

Doktarka, jakaja vučyłasia pa metavym nakiravańni, adpracavała paŭtara hoda ź piaci — i pierajechała ŭ Polšču33

«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz58

Pamior stvaralnik Ślapianskaj vodnaj sistemy. Zdajecca, unikalny kanał nieŭzabavie taksama moža pamierci8

Paźniak — Andrejevaj: Chvała Vam, Kaciaryna! U Vas vydatny muž29

Illu Protasa pryznali najlepšym navičkom ACHŁ2

U ZŠA aryštavali śpiecnazaŭca, jaki zarabiŭ $400 tysiač na staŭcy, što aryštujuć Madura7

«Navošta heta mnie?» Tramp vyklučyŭ jadzierny ŭdar pa Iranie i abviaściŭ ab padaŭžeńni pieramirja pamiž Izrailem i Livanam1

Pierymienapaŭza ŭ 30 hadoŭ: novaje daśledavańnie pakazała, što ź joj sutykajecca bolš za pałovu žančyn3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist1

Na školnym stadyjonie ŭ Minsku pamior 18‑hadovy futbalist

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić