Usiaho patrochu1717

U centry Minska źjavicca novaja rok-kaviarnia

Nieŭzabavie ŭ centry stalicy adkryjecca novaja ŭstanova hramadskaha charčavańnia, jakaja pretenduje stać «kulturnym centram dla rokieraŭ».

Rok-kaviarnia «TNT» raźmieścicca pa adrasie Revalucyjnaja, 9, u budynku, što źjaŭlajecca historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu. Nazvu stvaralniki pazyčyli ŭ aŭstralijskich dziadulaŭ z «AC/DC» (tak nazyvajecca adna ź piesień znakamitych rokieraŭ). A jašče TNT možna rasšyfravać jak trynitratałuoł, ci tracił, «vybuchoŭka» ŭ centry horada.

Ideja rok-kafe sama pa sabie nie novaja. Pieršaja ŭstanova padobnaha kštałtu — «Hard Rock Cafe», źjaviłasia ŭ Łondanie napačatku 70-ch. Ciapier heta sietka naličvaje 150 restaranaŭ u 53 krainach śvietu.

«Viełasipied my nie vynachodzili», pryznajecca Alaksiej Karol, adzin z supracoŭnikaŭ. «Ale minski „TNT“ — heta całkam aŭtarski prajekt, jaki budzie nie padobny da inšych».

Imia aŭtara nam nie paviedamili, spasłaŭšysia na kamiercyjnuju tajamnicu. Viadoma tolki, što heta zamožny biełarus, dla jakoha restaracyi daloka nie asnoŭny vid prybytku.

Admietnaść kaviarni dapamahali stvaryć viadomyja biełaruskija dyzajniery Uładzimir Ceśler i Alaksandr Trusaŭ.

Navat za niekalki tydniaŭ da adkryćcia pahladzieć tut jość na što. Padłoha vykładzienaja starymi viniłavymi płaścinkami i zalita prazrystym viniłam. Na ścienach — šmatlikija hitary, postary viadomych rok-hurtoŭ. Dy ahramiennyja płaźmiennyja televizary, pa jakich buduć krucić kancerty tych samych hurtoŭ.

A voś futboł vy tut nie pahledzicio. «Na pieršapačatkovym etapie nie chaciełasia b uklučać spartyŭnyja tranślacyi. Heta rok-ustanova, i tut pavinny iści muzyčnyja pieradačy», kaža Jaŭhien, inšy supracoŭnik.

Mieniu restarana taksama «kanceptualnaje». Pieravažajuć stravy amierykanskaj kuchni: fast-fud, hryl-mieniu, burytas. A jak ža, «rok — jon adtul».

Aproč amierykanskaj, u mieniu i afarmleńni stravaŭ budzie prysutničać «saŭdepaŭskaja» tematyka. Maŭlaŭ, nastalhija pa časach, kali rok byŭ zabaronieny.

Stvaralniki abiacajuć ździvić usich niezvyčajnaj padačaj stravaŭ dy napojaŭ.

Naprykład, piva vam mohuć prynieści ŭ viadry, vantuzie ci navat miedycynskim haršku.

Jašče z kulinarnych «fišak» — «dni abarony dziaciej ad mannaj kašy», z pašyranym dziciačym mieniu. Tak, u hetaj rok-kaviarni budzie miesca i dla naščadkaŭ rokieraŭ.

Tym, kamu budzie drenna paśla «ŭčorašniaha», prapanujuć stravy z «apachmielnaha mieniu».

«Ja budu parušać praviły pracy ŭ hramadskim charčavańni i rabić heta jak naš standart. Vierahodna, što barmeny buduć padtrymlivać haściej vypić ź imi, parušajučy dyrektyvu № 1», žartuje Jaŭhien.

«Rok nie abmiažoŭnajecca adnoj muzykaj. Heta styl žyćcia. Uzrovień unutranaj svabody. Mienavita takich ludziej chaciełasia b sabrać», kaža Alaksiej.

«Možna nie lubić rok-muzyku, ale być čałaviekam svabodnych pohladaŭ, dadaje Jaŭhien. «Razumieć, što jość niešta za miežami praviłaŭ, dazvolenaha. Heta i jość rok'n'roł. Heta zaŭsiody byŭ pratest, volnaje myśleńnie».

Jak kažuć stvaralniki, «TNT» zadumany «nie na adnu noč». Ich ideja — kab pamiž klijentam i baram zaviazalisia bolš surjoznyja adnosiny. Kab heta byŭ «kłub» u dobrym sensie słova, dzie źbirajucca adnadumcy.

Kamientary17

Ciapier čytajuć

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni4

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Usie naviny →
Usie naviny

«Nie saromiejciesia pakazvać aktyŭnych partyjcaŭ». Hałoŭny ideołah Łukašenki zaklikaŭ moładź «Biełaj Rusi» być śmialejšymi ŭ sacsietkach7

Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»23

«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie

Zubru kala trasy M1 dadaduć śpiecefiektaŭ i prysvojać imia3

Fejsbuk-staronku Mikoły Statkieviča pryznali «ekstremisckaj»2

Bieraściejka palacieła ŭ Kitaj, kab jaje trochhadovaja dačka papracavała madellu6

«Vypadak adzin na miljon». U Dniapry ŭ akno kvatery ŭlacieŭ šachied, ale nie razarvaŭsia1

U Mali paŭstancy-tuarehi ŭziali pad kantrol ceły horad

Arnitołahi raźviančali stary jak śviet mif pra ziaziul5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni4

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić